Ako komunikovať s neposlušnou 9 ročnou dcérou?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám 9 ročnú dcéru, ktorá začala byť strašne drzá. Odvráva, robí na mňa opičky, vyplazuje mi jazyk. Už mi aj nadávala. Veľmi sa kvôli tomu trápim. Je aj veľmi lenivá, nechcem po nej nič hrozné, iba aby robila bežné základné veci ako umyť sa, obliecť sa, odložiť si po sebe, odhodiť papier do koša. Ja ju pekne poprosím a poviem jej, že keď si uprace 5 vecí v izbe, tak môže pozerať TV. Ona miesto toho, aby to urobila, tak začne po mne kričať aká som hrozná matka.
Mám pocit, že si nič neváži. Nečakám, že bude nadšená, že si má ísť napr. umyť zuby. Mohla by zagúľať očami, alebo trochu pofrflať, ale ona začne pišťať, škriekať, že prečo, prečo.
Chcem sa jej venovať, hrať s ňou hry, karty, ale jej sa ani to nechce. Mám pocit, že väčšinu času "bojujeme" a čas ide a ona má so všetkým problém, so všetkým vymýšľa.
Najradšej by sa iba povaľovala, tancovala pred zrkadlom. Je to hrozné. Má aj svetlejšie chvíle. Najhoršie je to s učením. Treba ju do toho nútiť a je to veľmi vyčerpávajúce.
Čo mi odporúčate?
Ako mám s dcérou komunikovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
za každým nevhodným správaním dieťaťa sa skrýva dôležitý odkaz pre rodiča. Ide buď o riešenie vlastnej vnútornej nepohody alebo stavu vecí naokolo. Podľa popisu, ide zrejme o komunikáciu, ktorá je skôr vývojovou záležitosťou, teda odráža viac jej vnútorný stav. Pochopiteľne s tým prichádza vaša patričná frustrácia.
Za nevhodnou komunikáciou dcéry je treba hľadať to, čo motivuje jej správanie, aby vaša odpoveď vyjadrovala pochopenie a porozumenie toho, čo skutočne prežíva. Znamená to, že v momente, keď na vás drzo odvrkne, skúste najprv vnímať ako sa v tom momente cítite vy sama.
Môže to byť hnev, zlosť či iná silná emócia, ktorá rýchlo narastá, a preto sa snažte ju presmerovať, a nedovoľte, aby vás ovládla. Môžete si pomôcť hlbokým nádychom a výdychom, či pohárom vody, aby ste získali od situácie odstup. Až potom s ňou začnite komunikovať. Snažte sa čo najpokojnejšie zistiť, čo sa deje.
Empatizujte a potom povedzte napríklad: „Máš pocit, že ti celý deň iba hovorím, čo máš robiť ?“ Takto jej dáte šancu, aby sa vyjadrila. Počúvajte bez posudzovania. Ak sa vám podarí odhaliť emóciu, prijmite ju s porozumením. Upozorňujem však, že to môže byť aj prúd silných emócií. Neberte si to osobne a dovoľte jej v bezpečí uvoľniť sa. Keď sa upokojí uistite sa či je to všetko, čo má na srdci a povedzte: „Je ešte niečo, čo by si mi chcela povedať?“ Hľadajte potrebu, ktorá sa za emóciou skrýva. Pokúste sa nájsť cestu, ktorá by uspokojila obe strany, dcéru i vás . Ak máte pocit, že dcéra najviac potrebuje pozornosť a uistenie, môžete ponúknuť vlastnú skúsenosť zo svojho detstva, respektíve začiatku dospievania.
Uistite ju, že ste tu vždy pre ňu a rada s ňou problémy budete riešiť. Je to však možné jedine pokojným rozhovorom, lebo vtedy chápete, čo sa s ňou deje a čo potrebuje. Zároveň jej povedzte, že napriek tomu je vám však nepríjemné jej nadávanie a grimasy, a preto budete rada ak to bude potrebovať dať von, nech je to mimo vás.
Nakoniec pridajte uistenie, že ju máte rada a spolu zvládnete aj ťažké veci. Skúste sa jej cez deň prihovoriť práve, keď robí niečo čo ju baví. Zaujímajte sa, čo má na tom rada a nijako to neposudzujte. Snažte sa to vnímať jej očami. Oceňujte každú malú snahu či pokrok, ktorý vidíte, aby vedela, že sa jej aj darí.
Prajem veľa úspechov.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/