Dobrý deň,
mám 7,5 ročnú dcérku a štvorročného syna. Dcérka je dosť upišťaná, je mnou dosť rozmaznávaná. Keď si ublíži, tak si poplače a je dobre. Keď niečo chce a ja poviem nie, zvláda to. Niekedy, keď jej brat niečo spraví, tak začne jačať a vydrží tak pomerne dlho.
Keď niekam odchádzame, tak kým sa oblečie, prejde aj polhodinová scéna. Robí to aj vtedy, keď sa tam teší. Niekedy začne pišťať vtedy, keď sa jej niečo nedarí, alebo jej brat niečo pokazí.
Ak má dobrú náladu, tak povie, že to nevadí. Niekedy mám pocit, že keď pozerá veľa TV, tak potom piští. Ale to sa snažím obmedzovať. Keď začne, nevníma a nepočúva ma, prípadne začne ešte viac.
Skúšam dohovárať, počúvať, rozprávať, že viem ako sa cíti. Hovorím jej v tom zmysle, že škoda, že tie šaty sú letné a dnes je zima. Alebo, koľko práce ti dalo nakresliť ten obrázok, ktorý brat nechtiac oblial vodou. Niekedy ju nechám vykričať sa. Stáva sa to často, dá sa povedať denne, aj viackrát za deň. Výnimočne je deň bez.
Ako skrátiť čas ukľudnenia?
Ako eliminovať tieto situácie?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
podľa popisu usudzujem, že dcérka pišťaním uvoľňuje vnútorné napätie v situáciách, ktoré prežíva ako náročné, prípadne keď prežíva intenzívne, hoc aj príjemné podnety.
Tak ako ste sama zistila, ak je v emócii, nie je schopná prijímať nijakú podporu. Preto je potrebné počkať až intenzita opadne. Potom jej pomôžte urobiť reflexiu toho, čo sa stalo.
Popisujte udalosť, zrkadlite prežívanie , aby si uvedomila, čo sa vlastne udialo. Hľadajte spolu spôsob ako sa naučiť kontrolovať napätie v sebe, aby vedela predísť výbuchu, ktorý sa už nedá regulovať. To je samozrejme proces, ktorý chvíľu potrvá.
Po každom výbuchu nezabudnite na uistenie, že síce je to náročné, ale spolu to zvládnete.
Nech sa darí.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/