9 ročná dcéra chce mať všetko po vôli. Ako mám s ňou komunikovať?

Zodpovedané
11. júl 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom mojej skoro 9 ročnej dcéry, ktorá bude druháčka. Problém je, že vždy musí byť po je vôli. Keď nie, tak plače. Nevie si nájsť kamarátku, lebo chce byť vodca a mať pravdu. Ťažko sa prispôsobí.

V škole zatiaľ učiteľka nič nevravela, ale mňa to trápi. Je citlivá. Keď niečo chce a poviem, že neskôr, resp. inokedy, tak už nechce. Stále sa ma pýta, či ju ľúbim.

Keď idem do roboty, tak sa niekoľkokrát spýta či pre ňu prídem a že mám prísť rýchlo.

Začala vymýšľať a klamať. Bola u kamarátky a zobrala jej lesk na ústa, čo ma úplne nahnevalo. Má všetko, sme taký priemer.

Ako mám s ňou komunikovať?

Čo mi odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

budem vychádzať z toho, čo ste spomenula avšak treba si uvedomiť, že to je len veľmi malá časť komplexného obrazu o situácii a osobnosti vašej dcérky. Preto prosím berte to ako čiastkovú radu.

Z toho, čo ste popísala zdá sa, že dcérka prežíva vnútornú neistotu a tomu zodpovedá aj jej správanie. Časť jej neistoty by sa dala pripisovať aj možnej pomaly začínajúcej puberte. Preto otázkami či ju ešte ľúbite a podobne si od vás pýta podporu a pochopenie. Preto všeobecná rada znie zamerajte sa na budovanie blízkosti a dôvery vo vzťahy namiesto na problémové správanie. To je zvyčajne najrýchlejší spôsob, ako znižovať správanie, ktoré považujete za nevhodné. Dieťa , ktoré sa cíti sebaisté, nepotrebuje používať nevhodné spôsoby správania, aby naplnilo svoje legitímne potreby.

Preto sa zaujímajte, čo prežíva, aké má názory, čo má rada a počúvajte ju bez akéhokoľvek posudzovania či usmerňovania. Ak sa vám niečo nezdá, pýtajte sa jej, čo sa ďalej v danej situácii dialo a či to naplnilo túžbu alebo očakávanie s ktorým do toho išla. Jednoducho či je s výsledkom spokojná. Tým si uvedomí, či jej správanie je alebo nie je v poriadku aj pre druhých. Potom už je len na nej či chce alebo nechce zmeniť spôsob jej správania, aby mala napríklad viac kamarátiek.

Oceňujte každý malý prejav snahy alebo konštruktívneho konania.

Čo sa týka klamstva, zvyčajne deti klamú z rovnakých dôvodov ako dospelí, cítia sa uväznení, boja sa trestu alebo odmietnutia, cítia sa ohrozené, alebo si len myslia, že klamstvo uľahčí všetkým. Klamstvo je často znakom nízkej sebaúcty. Takí ľudia si myslia, že potrebujú, aby vyzerali lepšie, pretože nevedia, že sú dosť dobrí, ako sú.

Ako sa ku klamstvu postaviť?

  • Prestaňte sa pýtať otázky, ktoré pozývajú do klamstva. Ide o kontrolné otázky, na ktoré vopred viete odpoveď. Napríklad "Upratala si si izbu?“ Namiesto toho, "Vidím, že si si neupratala izbu. Mala by si chuť naplánovať kedy upraceš?"
  • Neobviňujte a sústreďte sa na problém. "Čo by si mala urobiť, aby bol poriadok spravený? Namiesto, "Spravila si poriadok?"
  • Buďte pravdivá . Povedzte "Nezdá sa mi, že to znie pravdivo. Väčšina z nás nehovorí pravdu, keď sa cítime prichytení, zaskočení alebo vydesený. Dáme si na chvíľu pauzu? Keď sa upokojíš, príď aby si sa so mnou podelila čo sa ti deje."
  • Rešpektujte ak nemá chuť s vami zdieľať.


Investujte do preventívnych opatrení , ktoré zabránia budúcim problémom.
Pomôžte dcérke veriť, že chyby sú príležitosťami na učenie, že na nich chápeme omyl, ktorý sme spravili, a preto nie je potreba chyby zakrývať, ale ich reflektovať a napraviť to, čo sme pokazili.

Buďte modelom pravdy. Podeľte sa s dcérkou o vlastnú skúsenosť ,keď bolo pre vás ťažké povedať pravdu, ale rozhodli ste sa, že je dôležitejšie prežiť dôsledky a udržať si sebaúctu. Dajte si pozor, aby vaše zdieľanie neznelo ako prednáška. Uistite sa teda predtým než začnete rozprávať, že dcérku táto skúsenosť zaujíma. Vtedy je otvorená naučiť sa od vás podstatné.

Dávajte dcérke najavo, že je bezpodmienečne milovaná. Mnohé deti totiž klamú, lebo sa boja, že pravda rodičov sklame. Preto oceňte, keď povie pravdu. "Ďakujem, že si povedal pravdu, viem, že to bolo ťažké, obdivujem spôsob, akým si ochotná čeliť následkom, a ja viem, že ich dokážeš zvládnuť a veľa sa z nich do života zoberieš."

Vyhýbajte sa ovládaniu dcérky. Mnohé deti klamú a vymýšľajú si, aby zistili, kto v skutočnosti sú a mohli robiť to, čo chcú. Súčasne sa snažia potešiť svojich rodičov tým, že si myslia, že robia to, čo majú robiť.

Nech sa vám darí.

Dobrý deň,
Budem vychádzať z toho, čo ste spomenula avšak treba si uvedomiť, že to je len veľmi malá časť komplexného obrazu o situácii a osobnosti vašej dcérky . Preto prosím berte to ako čiastkovú radu.
Z toho, čo ste popísala zdá sa, že dcérka prežíva vnútornú neistotu a tomu zodpovedá aj jej správanie. Časť jej neistoty by sa dala pripisovať aj možnej pomaly začínajúcej puberte. Preto otázkami či ju ešte ľúbite a podobne si od vás pýta podporu a pochopenie. Preto všeobecná rada znie zamerajte sa na budovanie blízkosti a dôvery vo vzťahy namiesto na problémové správanie. To je zvyčajne najrýchlejší spôsob, ako znižovať správanie, ktoré považujete za nevhodné. Dieťa , ktoré sa cíti sebaisté, nepotrebuje používať nevhodné spôsoby správania, aby naplnilo svoje legitímne potreby. Preto sa zaujímajte, čo prežíva, aké má názory, čo má rada....a počúvajte ju bez akéhokoľvek posudzovania či usmerňovania. Ak sa vám niečo nezdá, pýtajte sa jej, čo sa ďalej v danej situácii dialo a či to naplnilo túžbu alebo očakávanie s ktorým do toho išla. Jednoducho či je s výsledkom spokojná. Tým si uvedomí, či jej správanie je alebo nie je v poriadku aj pre druhých. Potom už je len na nej či chce alebo nechce zmeniť spôsob jej správania, aby mala napríklad viac kamarátiek. Oceňujte každý malý prejav snahy alebo konštruktívneho konania....

Čo sa týka klamstva, zvyčajne deti klamú z rovnakých dôvodov ako dospelí, cítia sa uväznení, boja sa trestu alebo odmietnutia, cítia sa ohrozené, alebo si len myslia, že klamstvo uľahčí všetkým. Klamstvo je často znakom nízkej sebaúcty. Takí ľudia si myslia, že potrebujú, aby vyzerali lepšie, pretože nevedia, že sú dosť dobrí, ako sú.
Ako sa ku klamstvu postaviť?
• Prestaňte sa pýtať otázky, ktoré pozývajú do klamstva. Ide o kontrolné otázky, na ktoré vopred viete odpoveď. Napríklad "Upratala si si izbu?“ Namiesto toho, "Vidím, že si si neupratala izbu. Mala by si chuť naplánovať kedy upraceš?"
• Neobviňujte a sústreďte sa na problém. "Čo by si mala urobiť, aby bol poriadok spravený? Namiesto, "Spravila si poriadok?"
• Buďte pravdivá . Povedzte "Nezdá sa mi, že to znie pravdivo. Väčšina z nás nehovorí pravdu, keď sa cítime prichytení, zaskočení alebo vydesený. Dáme si na chvíľu pauzu? Keď sa upokojíš, príď aby si sa so mnou podelila čo sa ti deje."
• Rešpektujte ak nemá chuť s vami zdieľať.

Investujte do preventívnych opatrení , ktoré zabránia budúcim problémom.
Pomôžte dcérke veriť, že chyby sú príležitosťami na učenie, že na nich chápeme omyl, ktorý sme spravili, a preto nie je potreba chyby zakrývať, ale ich reflektovať a napraviť to, čo sme pokazili.
Buďte modelom pravdy. Podeľte sa s dcérkou o vlastnú skúsenosť ,keď bolo pre vás ťažké povedať pravdu, ale rozhodli ste sa, že je dôležitejšie prežiť dôsledky a udržať si sebaúctu. Dajte si pozor, aby vaše zdieľanie neznelo ako prednáška. Uistite sa teda predtým než začnete rozprávať, že dcérku táto skúsenosť zaujíma. Vtedy je otvorená naučiť sa od vás podstatné.
Dávajte dcérke najavo, že je bezpodmienečne milovaná. Mnohé deti totiž klamú, lebo sa boja, že pravda rodičov sklame. Preto oceňte, keď povie pravdu. "Ďakujem, že si povedal pravdu, viem, že to bolo ťažké, obdivujem spôsob, akým si ochotná čeliť následkom, a ja viem, že ich dokážeš zvládnuť a veľa sa z nich do života zoberieš."
Vyhýbajte sa ovládaniu dcérky. Mnohé deti klamú a vymýšľajú si, aby zistili, kto v skutočnosti sú a mohli robiť to, čo chcú. Súčasne sa snažia potešiť svojich rodičov tým, že si myslia, že robia to, čo majú robiť.

Nech sa vám darí.