8 ročný syn nepočúva a odvráva. Ako máme reagovať?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám 8 ročného a takmer dvojročného syna.Starosti nám robí práve starší syn.Tak strašne nepočúva, odvráva, že už naozaj nevládzeme a ani nevieme s manželom ako na neho.
Začalo to asi 2 mesiace po tom, čo zostal kvôli korone doma so mnou a mladším synom. Môžme mu dohovárať, ale nejde to s ním ani po dobrom a ani po zlom. Nevieme ako ďalej.
Napr. poviem mu, že nech niečo nerobí a on sa tvári, že to nepočuje. Zopakujem mu to v kľude asi 5x a nič. Žiadna odozva. Potom doslova zvriesknem, že nech sa aspoň ozve. On to buď robí ďalej, alebo mi začne nadávať, že čo vrieskam a že nie je hluchý. Povie, že nie som normálna.
Snažím sa venovať obom deťom rovnako. Chápem, že bol zvyknutý na iný režim v škole, ale proste nik nemôže zato, že vypukla nejaká kríza a musí byť doma.
Žiadne deti, s ktorými by sa mohol zabaviť tu nie sú. Keď na neho zakričím, tak on začne hlasno vykrikovať, že sme na neho zlí, že len kričíme a bijeme ho. No nikto ho nikdy nebil.
Prečo to robí a hovorí?
Keď prídeme niekam, tak sa tvári normálne a v pohode. Alebo opačne ako úplný chudáčik. Keď sme mimo domu, tak počúva bez akéhokoľvek odvrávania.
Ako máme reagovať a postupovať?
Sú pred nami minimálne ďalšie dva mesiace, čo budeme takto doma. Je to náročné na psychiku. Nepomáhajú odmeny, motivácie a ani tresty.
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
správanie vášho syna poukazuje na intenzívne prežívanie zmeny. Na rozdiel od nás dospelých, má menej dokonalé nástroje na jej zvládanie. Tým, že každý sme jedinečnou bytosťou, odpovede na frustráciu sú rôzne. Syn pasívnou agresiou (nereagovanie) uvoľňuje vnútorné napätie, keď že ho už nezvláda konštruktívne spracovať. Robí to práve voči vám rodičom, pretože vy ste jeho najväčšie bezpečie a istota.
Preto ak ho s niečím potrebujete osloviť najprv sa zaujímajte o to, čo robí. Vojdite do jeho aktuálnej činnosti. Až potom predostrite svoju požiadavku o tom, čo potrebujete, a to bez toho, že by ste ho kritizovali, dohovárali alebo vyčítali. Jasne vyjadrite svoju potrebu.
Inými slovami svojim prijímajúcim a jasným postojom ho učíte, že je dôležité emócie vypočuť a správanie zmeniť na konštruktívne. Preto ak vás ignoruje povedzte mu pokojným, ale dôrazným hlasom: „Nepáči sa mi, že sa tváriš, že tu nie som a nepočuješ. Takto sa inokedy nesprávaš. Niečo ťa naozaj trápi a ja by som rada vedela ako ti môžem pomôcť. “ Takto ho podporíte, aby ťaživé pocity uvoľnil a nepotláčal. Tým, že mu súčasne dávate spätnú väzbu, že ho máte radi aj s týmto správaním a chápete, že za jeho nevhodným správaním je nejaká legitímna potreba. Napríklad môže mať strach o niekoho, je zneistený tým, či ste ako rodina v bezpečí, chýbajú mu kamaráti.
Akonáhle bude komunikovať, je potrebné ho vypočuť bez akéhokoľvek posudzovania. Uznaním toho, čo prežíva mu nedávate súhlas k akémukoľvek správaniu. Dávate mu najavo, že chápete jeho prežívanie. Tým vzbudzujete u syna dôveru a ochotu hľadať s vami konštruktívnu cestu k naplneniu jeho a vašich potrieb.
Skúste niekoľkokrát do dňa syna „zaskočiť pozornosťou“. To znamená v nečakanej chvíli muprejaviť lásku jednoduchým spôsobom, ktorý mu je blízky. Napríklad ho objímete, chvíľu sa zaujímajte, čo robí, spýtajte sa ho na názor k niečomu.
Nezabudnite oceňovať každý malý pokrok v akejkoľvek spolupráci , hovorte mu čím je pre vás dôležitý. To všetko ho povzbudí ku konštruktívnemu správaniu a vytvára v ňom väčší pocit sebaistoty.
Prajem veľa trpezlivosti.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/