8 ročná dcéra nechce chodiť preč z domu. Čo nám odporúčate?
ZodpovedanéDobrý deň,
moja mladšia 8 ročná dcéra nechce ísť k babke, ku kamarátke a ani do tábora, lebo tam hrozí prespatie. Pozorujem zhoršenie už druhým rokom. Nemám pocit, že by zažila niečo zlé.
Veľa sa rozprávame a nevie ani popísať prečo nechce ísť. Hovorí, že ma nechce opustiť. Manžel a ani ja nechodíme pracovne na služobné cesty. Ako manželia víkend mimo domu zažijeme raz za rok a od korony robíme obaja stále z domu.
Možno aj preto je zvláštne, keď dcére vravím, že je to úplne normálne, ak pôjde prespať k babke/kamarátke, keď vidí, že ani my nikam nechodíme.
Deti nám nemá kto postrážiť. Staršia 13 ročná dcéra je úplný opak. Mladšia špekuluje aj keď idú spolu, sestru neberie ako záruku. Vidím zhoršenie, pretože ak jej spomeniem napr. nový krúžok, už sa jej rozširujú zreničky a nasledujúcich x dní to rieši.
Dokáže rozplakať deti pred začiatkom krúžku, ktorý si sama vybrala. Hovorí bojím sa, bojím sa a napokon ide. Robí všetko čo treba, ale plače a nemá z toho radosť.
Ak už niekam ide, napr. k babke, tak fňuká skoro cely deň. Začala hovoriť, že to je preto, lebo nevie spať. Ale ona je spachtoš, skôr asi aby sa jej nik nevypytoval.
Dosť ma to trápi. Napr. bude škola v prírode a ona príde o kopec zážitkov. Má tráviť čas s deťmi a nie mne za chrbtom.
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
rozumiem, že by ste rada dcérke dopriala väčší pokoj a uvoľnenie v živote.
Ona však môže byť svojim založením citlivejšia a zrejme aj naviazaná na vás. Vsadila by som predovšetkým na posilnenie dcérkinho uvedomenia si vlastnej hodnoty, a tak podporila rozvoj sebadôvery. Tu je zopár rád ako na to:
V prvom rade je dôležité začať podporovať sebahodnotu prostredníctvom prejavovania úcty, rešpektu a reflektovania jej jedinečnosti. To znamená povzbudzovať ju. Pričom mám tým na mysli reflektovanie každej jej snahy, oceňovanie aj malých krokov smerom k samostatnosti či prekonaniu vlastnej obavy alebo strachu. Nikdy ju s druhými neporovnávajte.
Povzbudzovanie a podpora nehodnotí dieťa, ale popisuje to, čo robí (teda reflektuje proces) a pomáha dieťaťu zisťovať, čo bolo užitočné a čo nie v porovnaní s tým, čo chcelo dosiahnuť. Rodič ho necháva rozmýšľať nad tým, čo získal a stratil pri danom prístupe. Vedie dieťa k tomu, či mu daná činnosť dáva zmysel. Reflektuje pocity dieťaťa. Týmto rodič pravdivo poukazuje na to, čo dieťa samé dokázalo, pomáha mu pochopiť ako k tomu prišlo a čo mu proces priniesol alebo ako bolo užitočné pre druhých. Viac k tomu nájdete tu: https://vagacova.blog.sme.sk/c/400587/zazracna-...
K chybe sa stavajte ako ku príležitosti objaviť správne riešenie problému. Je dôležité vyvarovať sa akýmkoľvek nerešpektujúcim poznámkam typu výčitky, kritika atď., ktoré okrem toho, že ničomu nepomáhajú, neprinášajú ani nabádanie ku konštruktívnej ceste zo situácie.
Kontrolujte vlastné očakávania. Vždy sa pýtajte či sú veku primerané a na základe čoho vznikli. Nedovoľte, aby strach o dcérku primárne určoval to, ako ju vychovávate.
Držím palce.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/