6 ročný syn stále plače pre maličkosti. Ako máme reagovať?

Zodpovedané
3. sep 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom 6 ročného syna. Od malička bol problémové dieťa, ale akosi sme to zvládali. Už neviem ako ďalej. Každé ráno vstáva s plačom. Dá sa povedať, že väčšinu dna preplače pre hlúposti. Napr. lebo prvá z izby som vyšla ja a chcel on, alebo som mu krivo položila hrnček s kakaom. Takéto blbosti rieši celý deň a plače, trasie sa.

Od mala je uzavretý, nechce povedať čo ho trápi a boli. Snažím sa nekričať na neho a radšej mu vysvetliť a v kľude si to vydiskutovať. Ale toto nemá žiadny efekt.

Nevie sa sám hrať, nebude sám v izbe. Stále chce, aby bol niekto pri ňom. Nie vždy sa to dá. Keď príde manžel z práce, tak sa mu venuje, všeličo spolu robia. Ja tiež keď môžem, tak sa mu venujem. Ale nedá sa byť stále pri ňom. Kričí, keď nie je všetko hneď ako si on praje. Má kamarátov, s nimi sa pohrá, ale akonáhle je už sám tak koniec. Zase plač, krik.

Ja neviem, kde robíme chybu.

Ako sa máme k nemu správať?

Napr. nepochopí, že keď sme vonku, alebo v obchode, že vtedy by nemal kričať, plakať a riešiť také hlúposti, pretože je tam veľa ľudí a všetci sa pozerajú.

Čo nám odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

Je mi ľúto, že správanie synčeka je pre vás tak náročné a intenzívne. Avšak z vašich slov počujem túžbu pomôcť mu a podporiť ho. A preto by som odporučila pozerať sa na jeho plač ako na túžbu byť porozumený a prijatý taký aký je. A rozhodne ako každá ľudská bytosť má aj váš syn zakódovanú výbavu, na základe ktorej dokáže zvládnuť svoj život.

Preto sa skúste pozerať na neho cez túto optiku. Potom aj jeho plakanie môžete vnímať ako uvoľňovanie frustrácie z toho, že niečo vážnejšie nevie zatiaľ zvládnuť. Učenie je veľmi namáhavý a frustrujúci proces. Do 6 rokov sa každý potrebujeme naučiť toľko základných vecí, ako už nikdy inokedy v živote. Preto potrebuje vaše uistenie a dôveru, že je všetko v poriadku a aj on sa naučí veci postupne zvládať samostatne.

Ak potrebujete usmerniť, alebo napomenúť pri nevhodnom správaní, nikdy ho neposudzujte, nehrešte. To znamená dávajte mu najavo, že chápete, že má dôvod prečo konal tak ako konal, no napriek tomu ubližovať sebe či druhým mu nedovolíte.

Prijatie jeho prežívania neznamená súhlas s nevhodným správaním, ale porozumenie, čo daná situácia pre neho znamená. Vtedy získate potrebné vzájomné emočné spojenie. Synček bude viac naklonený k spolupráci, lebo cíti, že je akceptovaní a že ho podporujete. Potom aj chyby, ktoré spraví začne vnímať ako príležitosť naučiť sa ako riešiť problém konštruktívne.

Ak teda vyžaduje vašu rodičovskú spoločnosť pri hre okrem vyhradených chvíľ sústredenej pozornosti len jemu, ponúkajte mu aj pomoc pri prácach, ktoré potrebujete vy urobiť.

Začleňujte ho do bežných prác života, a to tak, že mu vymyslíte konkrétnu vec, ktorú pritom bude robiť. Napríklad triediť špinavé prádlo na farebné kôpky, vykladať umývačku.

Držím palce a prajem veľa trpezlivosti.