5 ročná žiarli na trojročného súrodenca. Ako mám reagovať na jej správanie?

Dobrý deň,

podľa popisu sa vaša dcérka opäť začína vo vývoji posúvať smerom k ďalšej fáze osamostatňovania a hľadania si svojho miesta. Vidno to na tom, že navonok akoby nevie, čo má robiť. Vnútri je zneistená a zmätená.

Preto navrhujem, aby ste snažila byť láskavá a rešpektujúca. To je kombinácia, ktorá vedie k spolupráci rodiča s dieťaťom. Je tomu tak preto, že láska navádza rodiča, aby prijímal dieťa také aké je, aby sa pozeral na veci aj z pohľadu dieťaťa a rešpektovala ste jej jedinečnosť.

To znamená povzbudzovala ju. Pričom mám tým na mysli reflektovanie každej jednej snahy smerom ku konštruktívnemu správaniu, oceňovanie aj malých krokov smerom k samostatnosti či prekonaniu odporu. Nikdy ju s bratom neporovnávajte.

Povzbudzovanie a podpora nehodnotí dieťa, ale popisuje to, čo robí (teda reflektuje proces) a pomáha dieťaťu zisťovať, čo bolo užitočné a čo nie v porovnaní s tým, čo chcelo dosiahnuť. Rodič ho necháva rozmýšľať nad tým, čo získal a stratil pri danom prístupe. Vedie dieťa k tomu, či mu daná činnosť dáva zmysel. Reflektuje pocity dieťaťa. Týmto rodič pravdivo poukazuje na to, čo dieťa samé dokázalo, pomáha mu pochopiť ako k tomu prišlo a čo mu proces priniesol alebo ako bolo užitočné pre druhých. Viac k povzbudzovaniu a súrodeneckej rivalite nájdete v mojej knihe Ako prežiť rodičovstvo.

K chybe sa stavajte ako ku príležitosti objaviť správne riešenie problému. Je dôležité vyvarovať sa akýmkoľvek nerešpektujúcim poznámkam typu výčitky, kritika atď., ktoré okrem toho, že ničomu nepomáhajú, neprinášajú ani nabádanie ku konštruktívnej ceste zo situácie.

Vaša dcérka sa potrebuje cítiť prijatá a pochopená, potom spolupráca prúdi. Povzbudzovanie je jedna z najúčinnejších ciest spomenutým smerom.

Nech sa darí!