5 ročná dcéra sa bojí plaču novorodenca. Ako mám reagovať?

Zodpovedané
5. máj 2020

Dobrý deň,

pred mesiacom som porodila našu druhú dcérku. Staršia dcéra má 5 rokov a veľmi hystericky reaguje na plač bábätka. Vždy začne plakať aj ona. Doslova vrieska, aby prekričala mladšiu. Kričí, že sa bojí a že to nemôže vydržať.

Snažím sa jej venovať, ale keďže mladšia dcérka ma koliky a reflux. Preplače časť dňa a tým pádom staršia odmieta byť s nami v jednej miestnosti. Manžel je zatiaľ doma, tak prevzal starostlivosť o staršiu on.

Ja sa samozrejme snažím venovať obom, rozprávam sa s ňou. Ubezpečujem ju, že ju ľúbim.

Ako mám reagovať na tie jej amoky?

Neviem si predstaviť ako to zvládnem, keď manžel odíde do práce. Pri každom zamrnčaní bábätka uteká. Dcéra má tento strach od narodenia. Teda nezačalo to narodením súrodenca. Vždy mala problém s deťmi, na ihriskách. Reagovala tak pri novorodencoch v rodine, neskôr mala problém s adaptáciou v škôlke. Plakala cely deň, v noci mala nočné desy, zvracala, zapchávala si uši v jedálni. Všetko časom zvládla, aj keď je veľmi citlivá.

Veľmi rada by som jej pomohla, ale neviem ako. Niekedy mám pocit, že to robí naschvál. Myslela som si, že si zvykne, ale po mesiaci je to stále rovnaké.

Mňa to veľmi trápi, nemôžem sa obom dcérkam venovať naraz.

Čo mi odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

situácia, ktorú popisujete musí byť pre vás psychicky veľmi náročná a namáhavá, keďže obe dcérky potrebujú veľa pochopenia a emočnej podpory z vašej strany. Prijatie prežívania oboch dcér je základom k tomu, aby ste im vedela poskytnúť potrebné upokojenie.

V prvom rade je potrebné, aby ste sa postarala o seba, snažila sa aj počas dňa malými drobnosťami dobíjať vlastné zdroje energie, dbajte na dostatok spánku v rámci možností, prechádzky vonku, najlepšie v zeleni a iných pokojných miestach, ktoré blahodárne pôsobia aj na vaše obe deti.

Váš opis dcérky naznačuje, že do daru dostala značnú mieru citlivosti, čo znamená, že jej prežívanie je intenzívne. Preto je dôležité, aby jej emócie boli prijímané a brané vážne. Výchova citlivého dieťaťa nie je jednoduchá a rozhodne budete potrebovať veľkú trpezlivosť. A to preto, že nervová sústava dcérky nadmerne vníma podnety z okolia a silnejšie reaguje na zvuky a pravdepodobne aj nálady ľudí naokolo.

Čo sa týka sestry - bábätka, môžete si predstaviť, že staršia dcérka je s ňou akoby v neustálom citovom spojení a vníma to, čo sa s ňou deje akoby sa dialo s ňou samou. Je z toho nadmerne rozrušená a utieka sa do ticha a samoty, aby si oddýchla a obnovila sily na ďalšie fungovanie. Hľadá si mechanizmus ako si na to zvyknúť.

Pomáha jej stratégia pozorovania okolia, aby sa ochránila. Preto je dôležité sa s ňou o emóciách rozprávať. Nepotláčať ich, ale pomenovávať a pretlak emócií jej dovoliť uvoľniť. Momentálne nájdete v kníhkupectvách veľa kníh, ktoré vám v tom môžu pomôcť. Rozlíšenie a pomenovanie emócie prináša časť úľavy a možnosť spracovania, keďže už nejde o abstraktnú silu, ktorá zaplavuje. Dávajte pozor na výber rozprávok a berte do úvahy ako na ne reaguje. Rovnako harmonizujúca a uvoľňujúca hudba môže byť pre ňu zdrojom pre vyrovnávanie sa s náročnými situáciami počas dňa.

Nenúťte ju byť sociálnou za každú cenu, potrebuje svoj pokoj a priestor. To znamená že potrebuje čas, kým sa spriatelí, zapojí medzi deti na ihrisku. Rešpektujte, ak chce byť chvíľu v tichu svojej izby. Potrebuje emocionálne spojenie – cítiť, že ju počúvate, keď rozpráva, zaujímate sa o jej vnútorné prežívanie a máte ju rada presne takú aké je. Neporovnávajte ju s ostatnými a učte ju vidieť svoju výnimočnosť a silné stránky (empatia). Potrebuje sa doma cítiť bezpečne a v náručí vás rodičov byť sama sebou bez strachu, že ak prejaví svoju plnú osobnosť nebude karhaná, ani inak odmietaná. Aby sa prijala takú aká je, v plnosti svojich darov osobnosti, musí byť akceptovaná vami rodičmi.

Pre väčšiu podporu je potrebné kontaktovať odborníka osobne.

Držím palce, aby sa vám darilo.