Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom správania môjho 4,5 ročného syna, ktorý má z ničoho nič zbije po stehnách, po rukách, po zadku s predlžovačkou alebo aj s palicou. Teda s čímkoľvek, čo drží v tom momente v ruke.
Keď sa ho spýtam, že prečo to urobil, tak odpovie, že nevie. Už ma aj pohrýzol, po tele mám modriny. Okrem iného ma štípe a normálne som sa ho začala báť.
Má 109 cm a 18 kg, je to svalnatý chlapec. Snažím sa mu dohovárať, podobrotky, pozlotky, dala som mu po zadku a nič nepomáha. Jednu chvíľu sa normálne rozprávame a druhú je útočný.
Je nadpriemerne inteligentný a mimoriadne zručný. IQ má približne 144, vie písať písaným písmom, vie násobiť a krásne kreslí na úrovni 8 ročného chlapca.
Uvarí sám praženicu, upečie koláč, naváži suroviny. Stále vymýšľa nové vynálezy. Neustále sa pýta ako sa čo vyrába a čo je dnu v televízore a podobne.
Kreslí mapy ako sa dostane z obchodu domov s názvami ulíc a úplne správne, rozprava úplne čisto od 9. mesiaca. Je jedináčik a obaja sa mu venujeme na 150%.
Len tie bitky nás veľmi trápia. Na manžela si až tak netrúfa.
Čo nám odporúčate?
Ako s ním máme komunikovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
verím, že synovi venujete všetku svoju energiu a v spojení s jeho vyspelosťou chápem, že nečakané agresívne správanie vás zaskočilo. Napriek tomu váš syn je len dieťa, ktoré ako každé iné, prechádza do približne 6 roku života intenzívnym vývojom.
Okrem toho u nadaných detí sa vyskytuje často vrodená zvýšená schopnosť reagovať na podnety a tiež mnoho z nich je aj viac citlivých a zraniteľných. Vývoj dieťaťa prebieha individuálne, ale zväčša rodič dieťa do 6 rokov zažije aspoň jedno výraznejšie obdobie sprevádzané nevhodným správaním ako popisujete.
Dôvodom je zvýšená vnútorná frustrácia, ktorá vzniká pri prestavbe detského mozgu. A náhla zmena správania formou agresivity potom manifestuje uvoľňovanie nahromadenej vnútornej frustrácie. Ide o inštinktívnu reakciu vývinovo najstaršej časti mozgu, ktorú syn nie je schopný ovládnuť.
V momente ako vás syn začne udierať jemne mu chyťte ruku, a zreteľne povedzte, že vás to bolí. Uznajte jeho pocity a pomenujte ich: Hneváš sa, si smutný, frustrovaný, lebo niečo nie je podľa tvojich predstáv. Snažte sa rozprávať pokojným hlasom, nekričať, nevyhrážať sa mu. Keď sa syn upokojí vysvetlite mu, že dané prejavy nie sú preň ani pre vás dobré. Ukážte mu vhodné spôsoby, ako môže prejaviť svoje emócie. Dôležité je, aby ste syna vypočuli a pomohli mu pomenovať to, čo chce. Ak budete takto postupovať, časom jeho agresívne správanie odznie.
Avšak chce to veľa vašej trpezlivosti a čas. Jeho správanie si neberte osobne, ani sa z neho neobviňujte.
Pekné dni želám.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/