Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom 3,5 ročného syna. Ak sa mu niečo stane - spadne, udrie sa, tak neplače. Tají to, aby sme mu neukončili činnosť. Ak sa mu niečo nepáči, tak neplače, ale prechádza do amoku.
V pondelok nastúpil prvýkrát do škôlky. Všetko bolo ok, až pokým ho nezobudili. V tej chvíli dostal amok a učiteľka hovorila, že ešte niečo také nevidela. Nikto sa nesmie v tej chvíli priblížiť a dotknúť sa ho. Keď niekto na neho hovorí, tak vrieska ešte viac.
Je to normálne?
Ako mu môžeme pomôcť?
Ďakujem
Dobrý deň,
čo sa týka synovej reakcie po spánku ide o odpoveď bezpečne pripútaného dieťatka v jeho veku, keďže separáciu v škôlke v tomto veku vníma ako život ohrozujúce odlúčenie od rodičov. Synček sa časom naučí, že sa vrátite, keď odídete, ale ešte nie je schopný tomu úplne porozumieť. Rutiny sú v takýchto prípadoch veľmi nápomocné.
Dodržiavajte rutinu lúčenia. Napríklad mu vždy pri odchode prečítajte krátky príbeh, potom ho objímte a povedzte, že ho ľúbite, prajete mu krásny deň a prídete po spaní!
Dodržiavajte rutiny každý deň a odolávajte nutkaniu ju buď predĺžiť, alebo skrátiť. Tým si synček zvykne, čo má čakať, a to mu prináša bezpečie. Ak mu môžete dať niečo svoje, napríklad šatku, mohol by sa jej potešiť. Vyzdvihujte syna hneď po dojedení, vždy tak ako ste sľúbili, lebo to posilňuje puto dôvery medzi vami a ním.
Pomôžte mu pochopiť, že sa vrátite. To, čo zmizne, nie je navždy preč, ale môže sa znova objaviť. Hrajte hry ako Neni neni kuk alebo nech sa schová a vy ho hľadáte alebo vy sa schováte tak, aby vás hneď dieťa našlo.
Venujte mu veľa lásky a pozornosti, keď ste s ním. Je v náročnom čase a potrebuje vašu pokojnú a láskavú prítomnosť, aby ste sa uvoľnili a zrelaxovali. Udržujte veci pokojné, vyhýbajte sa bojom o moc a hľadajte príležitosti, ako sa spojiť. Uistite sa, že máte veľa príležitostí sa spoločne zasmiať, dostane tým jeho napätie von. A nechajte si čas na maznanie pred spaním.
Rovnako jeho reakcie na to, keď veci neprebiehajú tak ako si predstavoval nasvedčujú o priebehu procesu osamostatňovania sa a sebauvedomovania. Je to fáza, ktorá je psychologicky náročná, sprevádzaná vysokou mierou stresu, a preto aj správanie -amok- tomu zodpovedá. Nie je to jeho charakterová črta. Treba mu umožniť stres uvoľniť tak, aby mal na to pokojný priestor ak sa to dá. Potom ho ubezpečiť, že aj to raz skončí a bude tieto stavy zvládať pokojne.
Prejavujte pochopenie. Nedovoľte mu z emócie konať voči druhým, alebo ničiť veci. Buďte pri ňom, potrebuje vás vtedy.
Prajem príjemný deň.
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/