3,5 ročná dcéra namiesto rozprávania kričí, šušle a vymýšľa si slová. Robí to z nudy?

Dobrý deň,

na základe toho ako problém popisujete zdá sa, že ide o kombináciu jej vývojového štádia a pôsobenie súrodeneckej rivality.

Vaša dcérka je v období kedy prechádza výrazným procesmi sebauvedomovania a osamostatňovania. Vyplývajú jednak z veľkej túžby spoznávať a objavovať ako svet funguje a súčasne aj z uvedomenia si vlastnej schopnosti veci a ľudí ovplyvňovať. Avšak mnohokrát nemá na uskutočnenie svojich predstáv a túžob dostatočné zručnosti ani rozumové schopnosti, aby ich uplatnila podľa predstavy v jej hlave. Preto je toto obdobie života sprevádzané výraznými emóciami, konkrétne najmä zneistením. Takéto pocity podmieňujú rôzne typy nevhodného správania, ktorého cieľom je upútanie pozornosti, aby získala uistenie, že všetko je v poriadku a časom sa naučí potrebné veci zvládať.

Preto, keď začne šušlať a kričať odpovedajte tak, ako chcete, aby aj ona rozprávala. Teda láskavo a s rešpektom. Zrejme bude potrebné predtým sa trocha upokojiť, povedzme hlbokým nádychom a výdychom a uvedomením si, že je dieťa a správa sa ako dieťa, potrebuje vidieť ako sa riešia vypäté situácie. Potom k nej príďte, znížte sa k nej, prípadne sa jej jemne dotknite a vyjadrite súcit s tým, čo prežíva.

Povedzte, čo najpokojnejším a tichým hlasom: Vidím, že niečo silné z teba kričí. Inokedy mi vieš povedať aj iným hlasom, čo potrebuješ. Vtedy ti rozumiem. Mohla by si to skúsiť aj teraz?

Ak naďalej nemení spôsob reči, zrejme uvoľňuje nadbytočné napätie z toho, že nevie, čo sa s ňou deje. Vtedy len podporte uvoľnenie tým, že ho usmerníte tak, aby neubližovalo vám ani bratovi. Povedzte jej: Aha tak ty potrebuješ kričať, poďme teda do kúpeľne a spolu si čo najsilnejšie zakričíme. V uzavretej menšej miestnosti sa to lepšie ozýva a neobťažuje ostatných.

Slovom, skúste nájsť spôsob, ktorým bezpečne „vypustí paru“.

Preventívne ju skúste nečakane prekvapiť časom sústredenej pozornosti, hoci len 5 minút a viackrát denne. Napríklad sa pripojte k tomu, čo práve robí a dajte jej najavo, že je jedinečná a pre vás dôležitá. Väčšina detí, ktoré vedia, čo pre rodičov znamenajú, nepotrebujú dramatické scény, aby upriamili pozornosť na seba. To, na čom dcérke záleží je, aby vás urobila spokojnou, a aby ste boli na ňu hrdá.

Potrebuje k tomu iba kúsok pozornosti. Vyhraďte si preto na ňu pravidelne čas, nebude na vás závislá, aby ste sa jej venovala, lebo bude mať istotu, že vy s ňou chcete tráviť čas.

Bude vedieť, že máte o ňu záujem, že je pre vás dôležitá. To sú dôvody, pre ktoré bude chcieť spolupracovať.

Nech sa darí.