19 mesačný syn chce byť stále na rukách. Čo nám odporúčate?

Zodpovedané
11. mar 2021

Dobrý deň,

syn má 19 mesiacov a je zatiaľ jedináčik. Už cca 3 mesiace vidíme, že sa neustále pýta na ruky. Je to hlavne za prítomnosti otca. Otec chodí do práce, je s nim menej často, ale plne sa mu venuje. Je benevolentnejší oproti mne ako matke.

Na ruky sa pýta aj doma, kde sa nemá čoho báť. Ale hlavne to robí vonku. Keď s ním idem ja tak sa pohrá a pozerá po druhých deťoch. Zatiaľ sa veľmi nesocializuje a to aj rešpektujeme. Ale po chvíľke ako keby doslova precitol a chce ísť na ruky. Zoberiem ho, rozprávam mu, motivujem aby sme sa išli pozrieť na niečo konkrétne a potom ho dám opäť chodiť.

V podstate takto vyzerá naša vychádzka aj keď v konečnom dôsledku nezájdeme nikam.

Keď ide otec sám so synom, alebo ideme všetci spolu vyzerá to tak, že sme 30 minút vonku a z toho je 20 minút na rukách. Nechce ani hračku, ani hojdačku a ani chodiť.

V prítomnosti otca ho nevieme nijako motivovať. V kočíku nevydrží vôbec. Odrážadlo je len chvíľková záležitosť. Nosič nepoužívame, nikdy ho nemal rád. Kúpili sme aj sánky a v nich nechce tiež byť.

Ja verím, že je to len obdobie. Neberiem to tak, že ho rozmaznávame, alebo že by si zvykol na ruky, ale veľmi nás to trápi. Hlavne cez víkend kedy by sme mohli spolu všetci traja tráviť pekný čas. Namiesto toho sme len nervózni, lebo ho nevládzeme nosiť a nikam nevieme s nim ísť.

Ako minimalizovať nosenie na rukách?

Môže si dieťa zvyknúť na ruky?

Čo nám odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

vývojové obdobia dieťaťa prinášajú rodičom výzvy. Obdobie, do ktorého Váš syn vstúpil je jedným z nich. Podľa popisu si začína uvedomovať samého seba a to prináša vnútorné zneistenie. K tomu keď sa pridá jeho jedinečná výbava, vznikne jeho individuálna odpoveď na zvýšenú frustráciu.

Preto v situáciách, keď sa pýta na ruky, odpovedajte mu fyzickou blízkosťou, nemusíte ho len dvíhať, môžete ponúknuť túlenie, objatie, aby ste sa nosením ani vy fyzicky nepreťažili. Zároveň prijmite jeho dynamiku. To znamená, že váš synček je asi jedno z tých detí, ktoré radi pozorujú okolie a tým sa veľa učia. Preto vonku nepreferuje pohyb, akciu, ale pozorovanie,
Investovala by som do pravidelného zaraďovania kontaktných aktivít počas dňa, pri ktorých sa veľa nasmeje. Tým postupne pomáhate uvoľňovať jeho vnútornú frustráciu, keďže smiech je po plači druhý najúčinnejší spôsob. Ide o hry typu ja ťa chytím a nepustím už nikdy a on sa snaží vymaniť a uteká. Jednoducho niečo na tento spôsob. Hrajte to dokiaľ nepovie, že stačí alebo koľko vládzete😊 To môže ovplyvniť množstvo pýtania sa na ruky.

Celkovo akceptujte jeho jedinečnosť, podporujte ho vo vývoji podľa toho ako vás smeruje, on si najlepšie rozumie. Vašou úlohou je vytvárať inšpiratívne prostredie a výber je už na ňom. Môžete sa spoľahnúť na to, že synček si rozumie. Jeho príťažlivosť k otcovi je prirodzená a nehovorí to nič o jeho vzťahu k vám. Jednak sa teší, lebo nie je dostupný a ich vzájomné naladenie je zrejme podobné. Môžete sa len tešiť, lebo vzťah s otcom je rovnako dôležitý ako ten s vami.

Veľa radosti a nových skúseností vám želám.