Dobrý deň,
moje 3-ročné dieťa chodí prvýkrát do škôlky. Podľa slov učiteliek tam celý deň plače s minimálnymi prestávkami. Nechce sa zapájať do akejkoľvek skupinovej činnosti. Plakať prestane len na čas, keď vie, že už máme prísť. Vtedy je komunikatívne, rozpráva sa aj s inými zamestnankyňami ako upratovačky, kuchárky. Dovtedy ho učiteľky nevedia upokojiť, odmieta s nimi komunikovať. Podľa učiteľky mu už ani slzy nejdú, len niekedy jedovito plače/kričí ako keby plakal.
Prvý deň v škôlke bolo všetko v poriadku a aj ranné lúčenie prebehlo bez plaču. V tejto MŠ nie je adaptačný proces. Prišlo mi kruté tam syna hneď nechať na celý deň, tak som sa dohodla, že najskôr ako sa dá prídem. To bolo podľa ich pravidiel po naobedovaní cca o 12.00. Takto som ho vyzdvihovala 3 dni. Na tretí deň pani učiteľka odporúčala, že nech ho necháme na prespatie, aby si nezvykal plakať vonku a pýtať sa stále každého kedy už bude obed.
Dva dni tam prespal a posun bol jedine v tom, že druhý deň sa na dvore už nerozplakal a hral sa aj s deťmi. Ale zároveň v ten istý deň plakal počas spánku, čím budil ostatné deti. Je nútený ležať v posteli, pričom už vyše roka nemá potrebu denného spánku. Na to som učiteľky upozorňovala. Podotýkam, že syn je zvyknutý spávať sám vo svojej izbičke už od 15 mesiacov. A aj prespávať u starých rodičov, tráviť čas aj s inými členmi rodiny bez mojej prítomnosti. Rovnako nemá problém komunikovať s dospelými.
Učiteľka tvrdí, že s nimi sa nechce rozprávať vôbec a nenechá si nič vysvetliť. Ja ho pritom poznám ako veľmi rozumného a na svoj vek vyspelého. Vie rozprávať súvislé súvetia, je hĺbavej a vnímavej povahy a dosť citlivý.
Je takéto správanie v poriadku, alebo už treba niečo robiť?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás s dôverou obrátili.
Z Vášho popisu vidíme, že synček má problém adaptovať sa v MŠ. Je tiež vo veku, kedy zvykne prebiehať obdobie vzdoru. Veríme však, že sa to dá zvládnuť.
Najprv niekoľko rád k adaptácii:
Podľa Vášho popisu však smútok z rannej rozlúčky rýchlo vymení za hnev a viac sa jeduje ako plače. Tu sa asi najviac osvedčilo čo najväčšie dodržiavanie jednotného prístupu a pravidiel. Ak je to len jedovanie, postupne sa upokojí a začne komunikovať, ale chce to trpezlivosť a čas.
Vy ako mamina synčekovi skúste zdôrazniť, že v škôlke je v bezpečí a pani učiteľka sa chce o neho starať, nech jej to dovolí. Ak jej dá možnosť, môžu si s ňou i s ostatnými deťmi vytvoriť pekný vzťah. Tak ako sa doma o neho staráte vy, sa o neho bude starať v škôlke pani učiteľka. A hoci v troch rokoch sa deti prevažne hrajú ešte individuálne, postupne sa v nich buduje aj potreba kolektívu. Predostrite mu, že v škôlke si môže nájsť kamarátov, ak im dá šancu a bude sa s nimi rozprávať.
S pozdravom
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.