Trojročné dieťa v škôlke plače a nechce komunikovať s učiteľkami. Ako postupovať?

Zodpovedané
22. sep 2023

Dobrý deň,

moje 3-ročné dieťa chodí prvýkrát do škôlky. Podľa slov učiteliek tam celý deň plače s minimálnymi prestávkami. Nechce sa zapájať do akejkoľvek skupinovej činnosti. Plakať prestane len na čas, keď vie, že už máme prísť. Vtedy je komunikatívne, rozpráva sa aj s inými zamestnankyňami ako upratovačky, kuchárky. Dovtedy ho učiteľky nevedia upokojiť, odmieta s nimi komunikovať. Podľa učiteľky mu už ani slzy nejdú, len niekedy jedovito plače/kričí ako keby plakal.

Prvý deň v škôlke bolo všetko v poriadku a aj ranné lúčenie prebehlo bez plaču. V tejto MŠ nie je adaptačný proces. Prišlo mi kruté tam syna hneď nechať na celý deň, tak som sa dohodla, že najskôr ako sa dá prídem. To bolo podľa ich pravidiel po naobedovaní cca o 12.00. Takto som ho vyzdvihovala 3 dni. Na tretí deň pani učiteľka odporúčala, že nech ho necháme na prespatie, aby si nezvykal plakať vonku a pýtať sa stále každého kedy už bude obed.

Dva dni tam prespal a posun bol jedine v tom, že druhý deň sa na dvore už nerozplakal a hral sa aj s deťmi. Ale zároveň v ten istý deň plakal počas spánku, čím budil ostatné deti. Je nútený ležať v posteli, pričom už vyše roka nemá potrebu denného spánku. Na to som učiteľky upozorňovala. Podotýkam, že syn je zvyknutý spávať sám vo svojej izbičke už od 15 mesiacov. A aj prespávať u starých rodičov, tráviť čas aj s inými členmi rodiny bez mojej prítomnosti. Rovnako nemá problém komunikovať s dospelými.

Učiteľka tvrdí, že s nimi sa nechce rozprávať vôbec a nenechá si nič vysvetliť. Ja ho pritom poznám ako veľmi rozumného a na svoj vek vyspelého. Vie rozprávať súvislé súvetia, je hĺbavej a vnímavej povahy a dosť citlivý.

Je takéto správanie v poriadku, alebo už treba niečo robiť?

Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,

ďakujeme, že ste sa na nás s dôverou obrátili.

Z Vášho popisu vidíme, že synček má problém adaptovať sa v MŠ. Je tiež vo veku, kedy zvykne prebiehať obdobie vzdoru. Veríme však, že sa to dá zvládnuť.

Najprv niekoľko rád k adaptácii:

  • Dbajte na to, aby rozlúčka bola dostatočne vrelá, ale súčasne aby netrvala dlho. Čím dlhšie sa lúčite, tým bude odlúčenie ťažšie.
  • Pri rozlúčke synčekovi povedzte, kedy po neho prídete. Ak to dodržíte, získa vo vytvorenom zvyku istotu a nebude sa tak často pýtať na čas.
  • Ak to škôlka dovoľuje, prineste plyšáka, prikrývku, obľúbenú hračku, niečo, čo je pre dieťa známe, čo mu pomôže upokojiť sa a uľahčiť pobyt aj zaspávanie v škôlke.
  • V adaptačnom procese napríklad nie je dobré dieťa nútiť do činností. Len ho motivovať, aby sa do nich postupne zapojilo samé. Porozprávajte sa s učiteľkami, aby na neho netlačili. Komplikáciou môže byť aj obdobie vzdoru, ktoré sa obracia proti učiteľkám, ku ktorým si nevie nájsť vzťah resp. dôveru, ale aj voči vášmu rozhodnutiu dať ho do škôlky.
  • Porozprávajte sa s ním, že aj vy máte svoje povinnosti, ktoré si musíte spraviť a on sa zatiaľ môže hrať v škôlke, no poobede sa mu budete venovať a tráviť spoločne čas ako predtým. 
  • V prípade ak sú jeho afekty veľmi výrazné a je extrémne rozrušený je dôležité, aby pani učiteľky zvolili v takejto situácii neverbálne spôsoby upokojenia – gestami, priateľským výrazom, dotykmi. Pomôžu aj slová, no v tomto prípade je dôležitý skôr tón hlasu.


Podľa Vášho popisu však smútok z rannej rozlúčky rýchlo vymení za hnev a viac sa jeduje ako plače. Tu sa asi najviac osvedčilo čo najväčšie dodržiavanie jednotného prístupu a pravidiel. Ak je to len jedovanie, postupne sa upokojí a začne komunikovať, ale chce to trpezlivosť a čas.

Vy ako mamina synčekovi skúste zdôrazniť, že v škôlke je v bezpečí a pani učiteľka sa chce o neho starať, nech jej to dovolí. Ak jej dá možnosť, môžu si s ňou i s ostatnými deťmi vytvoriť pekný vzťah. Tak ako sa doma o neho staráte vy, sa o neho bude starať v škôlke pani učiteľka. A hoci v troch rokoch sa deti prevažne hrajú ešte individuálne, postupne sa v nich buduje aj potreba kolektívu. Predostrite mu, že v škôlke si môže nájsť kamarátov, ak im dá šancu a bude sa s nimi rozprávať.

S pozdravom

Kristína a Veronika


Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny

V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.