Dobrý deň,
máme chlapčeka, ktorý bude mať čoskoro 10 mesiacov. Nie sme si istí, či sú jeho reakcie normálne. Pýtala som sa pediatričky, ale s ňou na túto tému nie je bohužiaľ normálna reč.
Malý sa nám zdá príliš taký nezávislý. Je veľmi dobrý, dokáže sa prehrať sám a niekedy sa nám zdá, že nás vlastne nepotrebuje. Máme trošku oneskorený pohybový vývin. Len teraz začal plaziť a ešte nesedí. Začína sa pohupkávať na štyroch. Posielajú nás na rehabilitácie, keďže je trošku hypotonický.
Keď s ním mám interakciu, tak reaguje. Nie je však typ dieťaťa, ktoré sa stále usmieva. Smeje sa, ale niekedy si to treba zaslúžiť. Rád robí bláznenie, šteklenie. Ale po chvíľke niečo zbadá a jednoducho sa odplazí preč. Nesmeje sa na cudzích ľudí. Teda niekedy áno, niekedy vôbec.
Reakcia na meno je ako kedy. Keď je zabratý do niečoho, tak je reakcia horšia.
Čo nás však trápi je, že ako keby nekomunikoval. Neukazuje prstom, neopakuje gestá. Keď chce ísť na ruky, tak sa priplazí k nohám a mrnčí, ale nepozrie sa hore. Keď sa hráme s kockami a zhodí vežu, tak sa na mňa pozrie a čaká kým ju postavím znova a hneď ju zhodí.
Včera som ho skúšala učiť ťapi ťapi a chytal moje ruky a robil nimi ťapi ťapi.
Čo ma ako mamu trápi je, že nemá separačnú úzkosť a neprejavuje nejako to puto.
Je to normálne?
Niekedy ani neviem či vie, že som jeho mama. Ide ku každému a nemám ani pocit, že ma hľadá.
Snažím sa mu venovať, ale skoro vždy sa mu vyslovene musím votrieť do hry a neviem ako mám zaujať, lebo on minimálne začína interakciu.
Čo robiť?
Som zlá mama a venujem sa mu nesprávne?
Sú toto príznaky autizmu?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás s dôverou obrátili.
Rozumieme Vašim obavám a určite nie ste zlá mama. Práve naopak, snažíte sa včas riešiť veci, ktoré sa vám zdajú zvláštne. To svedčí o Vašej zodpovednosti a láske k nemu.
Vaše dieťatko je však ešte vo veku, kedy nie je možné diagnostikovať poruchu autistického spektra. Je vo vývinovom období, kedy dieťa začína vnímať a porovnávať okolitý svet. Je tu prudký rast dieťaťa. Počas prvého roku je rasti dieťaťa dokonca najrýchlejší počas celého života. Objavuje nové činnosti, svaly a schopnosti. Pri väčšine však existujú určité rozmedzia, počas ktorých sa má nejaká schopnosť objaviť. Každé dieťatko je iné. Až v prípade, že je na konci daného medzníku a schopnosť sa neobjavila, môžeme hovoriť o nejako riziku alebo oneskorení.
V dojčenskom období sa veľmi rýchlo zdokonaľuje zrak a sluchové analyzátory. Pri činnosti s predmetmi dieťa získava informácie o ich vlastnostiach prostredníctvom zraku (farba, veľkosť, tvar), sluchu (zvuky predmetov), hmatu (drsnosť, tvrdosť, hladkosť), ako aj prostredníctvom chuťového a čuchového analyzátora. Takže to, že Vám nevenuje pozornosť, ak ho zaujme niečo iné, je v poriadku. Má okolo seba mnoho podnetov a je zatiaľ príliš malý na to, aby dokázal plnohodnotne reagovať na všetky.
Môžete však situáciu sledovať. Ak sa Vám niečo nebude zdať v poriadku a budete mať podozrenie, že na konci daného medzníka ešte danú schopnosť nemá, kľudne si to zapíšte. Pomôže to pri prípadnej neskoršej diagnostike. Medzníky sú však dosť dlhé. Napr. na to, aby sa dieťa naučilo chodiť, má čas až do 18 mesiacov. Podobne je to napr. aj so separačnou úzkosťou, ktorá sa zvyčajne objavuje až okolo 15. -18. mesiacov. V prípade, že sa to bude časom stupňovať, alebo sa objavia nejaké nové špecifiká, kontaktujte svojho pediatra. Uvedomte si tiež, že PAS je zvyčajne možné diagnostikovať až v 3 rokoch, niektoré typy dokonca až oveľa neskôr.
Teraz sa však nenechajte ovládnuť strachom a výčitkami, ktoré by Vás mohli pripraviť o pokojné prežitie jedného z najkrajších období medzi matkou a dieťaťom.
S prianím príjemného zvyšku dňa
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.