Štvorročný synček v prítomnosti cudzích ľudí nerozpráva. Ako ho máme motivovať?

Dobrý deň,

synček mal v novembri 4 roky a v januári nastúpil prvýkrát do škôlky. Adaptácia bola rôzna. Prvý deň sa veľmi tešil, druhý deň pri vyzdvihnutí zo škôlky už boli slzy, že tam už nechce ísť. Streda a štvrtok bol vyslovene horor. Ráno strašný krik a plač, hádzanie sa o zem. V piatok to akosi utíchlo a nastal obrat dobrým smerom.

Odvtedy to ide dobrou cestou. Pomerne rýchlo si zvykol na pani učiteľky a aj na deti. Zo začiatku sme mali aj veľký problém s papaním, odmietal čokoľvek v škôlke papať. Trvalo to skoro 3 mesiace. Dávali sme mu vlastné pečivo, aby mal aspoň niečo v žalúdku (aj domácu stravu odmietal papať v škôlke). Aj to sa už zlepšuje a začína všetko papať ako aj iné deti.

Jediné, čo nám ešte robí veľké vrásky, tak to je komunikácia. Doma sa mu pusa nezavrie od rána do večera. Ale akonáhle prejdeme cez dvere škôlky, doslova ako keby vypol jazýček a nepovie ani slovo až kým ho poobede nevyzdvihneme a nevyjdeme mimo škôlku. Potom sa rozreční. Skúšali sme ho motivovať kadejako, aj pani učiteľky. Bez úspechu.

Odmieta komunikovať kdekoľvek, kde sú cudzí ľudia - ihrisko, návšteva, lekár... Už som z neho zúfalá. Potrebovali by sme aj cvičiť výslovnosť niektorých písmeniek, ale návšteva u logopedičky tiež dopadla s mlčaním. A to aj napriek tomu, že sa s pani doktorkou zapájal do hier. Neprehovoril však.

Ako ho ešte motivovať?

V čom by mohol byť problém?

Pri rozhovore s pediatrom nám bolo povedané, že mu len máme dať čas. Len myslím, že už je to dosť dlhý čas. Od nového školského roka je prihlásený na krúžky, aby lepšie zapadal do kolektívu. Už ma napadlo aj zmeniť škôlku.

Ďakujem