Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom správania mojej 3-ročnej dcérky. Momentálne prežívame dilemu s obliekaním. Nechce si obliecť nič dlhé a teplé. Najradšej by chodila v krátkom tričku a gaťkách. Ukazujeme jej fotky spred roka ako sme chodili vonku oblečené vo vetrovke na prechádzky alebo len na dvor. Vtedy som ju nemohla skôr dostať dnu ako von. Teraz opak. Vôbec nepočúva. Stále sedíme len doma, ak je vonku slnečné počasie a ozaj keď je teplo, tak vyjdeme von na ihrisko aj to len zo zahnutými rukávmi bez čiapky a vetrovky.
Od malička je to tvrdohlavé a veľmi živé dieťa. To by bolo u nej najmenej. Skúšali sme škôlku, no neúspešne. Nevedela tam bez mojej prítomnosti vydržať ani minútu. Začala tam kričať, hádzať sa. Po 2 týždňoch sme to vzdali. Nechcela som ju nútiť, pretože v noci sa zobúdzala s plačom, že ona do škôlky ísť nechce a chce byť so mnou.
Rozprávala som aj s riaditeľkou a prvotnou príčinou by mohlo byť, že až koncom augusta dovŕšila 3 roky, že ešte nie je zrelá. Jej rovesníci sú starší. Skúšala som aj iné aktivity v centre voľného času, aby bola aspoň v kolektíve. Zatiaľ bezúspešne, ani na krok bez mamičky.
Po neúspešnom nástupe do škôlky som si všimla ďalšiu vec. Keď prídeme do nejakého detského centra, interiérového ihriska a vidí veľa deti, zľakne sa a chce ísť preč. No vo väčšom priestore, kde už bola, sa nič také nestalo. Venujem sa jej najviac ako viem, zapájam ju do domácich činnosti, kreslíme, modelujeme, čítame si. Niekedy ju tu baví viac, inokedy menej. Ale snažím sa jej vytvoriť prostredie, v ktorom by sa cítila bezpečne. Niekedy je viac precitlivená a plače pre všetko. To je náš ďalší problém. Slovíčko nesmieš je pre nás začarované. Keď jej poviem nerobí sa to, ale musíme to urobiť, tak ešte to pochopí a nerozplače sa.
Keď bola maličká žiadnym stresujúcim faktorom si neprešla. Vývin prebiehal v poriadku. Stretávame sa s rodinou a deťmi ako to najviac ide. Ale už som zúfalá. Neviem jej porozumieť či sa jej venujem nedostatočne, či ju niečo trápi.
Čítala som už viaceré články, diskusné fóra, skúšala som dohovárať po dobrom aj po zlom, vysvetliť dane situácie. Radila som s pediatrom a ten mi vravel, že to chce čas.
Máme navštíviť psychológa?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás obrátili.
Je vidno, že dcérku milujete a jej dobro je pre vás na prvom mieste. Je vynikajúce, že ste sa o jej správaní a postupe už radili s pediatričkou i riaditeľkou škôlky.
Podľa vášho popisu usudzujeme, že dcérka naozaj nie je ešte pripravená na nástup do škôlky a má problém s väčším kolektívom, resp. neznámym prostredím. Problémom je taktiež zrejme aj separačná úzkosť, ktorá je do istého obdobia prirodzená. Ak by bola dlhodobejšieho charakteru, alebo sa stupňovala, je potrebné sa obrátiť na psychológa.
Ohľadom obliekania - zmien počasia - je tiež potrebné to sledovať. V tomto veku to môže byť len obdobie. Je však vhodné postupne ju motivovať na pobyt vonku, ale iba vo vhodnom oblečení. Skúste zistiť aj to, či nemá problém s určitým materiálom. Niektoré deti sú precitlivelé na syntetické materiály, ale lepšie znášajú bavlnené oblečenie.
Určite by sme odporúčali, aby ste dcérku sledovali a v prípade, že by sa situácia zhoršovala kontaktovali psychológa resp. centrum včasnej intervencie v okolí.
V prípade ďalších otázok nás kontaktujte cez sociálne siete.
S pozdravom
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.