Má môj 15-mesačný syn znaky autizmu?

Dobrý deň,

ďakujem za odpoveď na moju otázku https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...

Potrebovala by som názor odborníka na to, či sa môj syn správa neobvyklé, alebo či som ja už taká prepätá, že z každej situácie vytváram autistický čŕt. Kvôli detičkám v okolí som v minulosti pozerala veľa videí, ktoré ukazovali prvé príznaky autizmu u deti a veľká väčšina mám pocit prechádza aj mojím synom. Robila som si aj MCHAT test v ktorom som ale nevedela správne odpovedať na niektoré otázky, takže podľa toho ako si ich mám interpretovať v ňom vyšli 0-3 body.

• Očný kontakt mal malý od bábätká slabší, on sa na mňa normálne pozerá, reaguje na moju prítomnosť aj na to, ako sa pohybujem v priestore, pozerá na mňa keď ho prebaľujem, kŕmim, rozprávam na neho. Nedokáže sa na mňa pozrieť vtedy, keď sa s ním túlim, mám ho v náručí alebo sa spolu bláznime. Vtedy vždy odvráti pohľad inam aj keď sa smeje.
• Má sociálny úsmev, usmieva sa na ľudí aj na ulici, keď sa na neho usmejú, normálne sa smeje na opičkách, rozprávkach, rôznych situáciách.
• V poslednej dobe na ulici pokiaľ nie je v kočíku reaguje na prítomnosť cudzích ľudí veľmi hanblivo, začne sa odťahovať na chodníku od nich napríklad a vyhľadáva ma.
• V spoločnosti iných deti nemá rád väčšie kolektívy. Pokiaľ k nám príde na návštevu niekto, kto má dieťa, tak na neho reaguje pozitívne. Usmieva sa na neho, obzerá si ho, reaguje na neho. Keď však ideme napríklad na cvičenie s inými deťmi, kde je ich viac alebo do nejakého hracieho kútiku, tak sa tvári ako keby tam nikto okrem neho nebol. Vôbec si ich nevšíma, ide si po svojom a po čase začne byť nesvoj, uplakaný a musím byť v jeho tesnej prítomnosti.
• Jeho najobľúbenejšia hrá je hádzanie loptičiek, prípadne si ich dá na stôl a posúva si ich po ňom alebo ich zhadzuje. Je extrémne naučený na to mať vždy ruky plné. Väčšinou si vezme do jednej ruky napríklad loptičku a s druhou sa hrá s inou hráčkou. Keď mu ju vezmem plače a je nespokojný. Niekedy sa dokáže hrať aj bez toho ale málokedy. Veľmi uprednostňuje zelené hračky pred inými a takto do ruky si vezme väčšinou niečo zelené. To znamená, že aj keď má nejaký kužeľ s navliekacími hračkami alebo vkladačky alebo niečo podobne vždy si najprv vyberie napríklad zelenú kočku a tu si drží obžúva a hrá sa s ostatnými. Nemá vôbec trpezlivosť, dokáže vhodiť tvary do vkladačky alebo navliecť niečo na kužeľ, ale nebaví ho to, vydrží pri tom minimálny čas a je veľmi netrpezlivý, ak mu to nejde šmarí to na bok a utečie preč.
• Čo sa týka nejakého predstierania v hre, tak neviem úplne ako má vyzerať predstieraná hrá u 15-mesačného dieťaťa. On si napríklad vie zobrať telefón a dá si ho k uchu akože telefonuje, čaká na našu reakciu (musíme povedať haló haló) väčšinou sa usmeje a pôda nám telefón, aby sme to urobili aj my. Keď mu dám kefu do ruky a poviem účes sa, tak si prejde po vláskoch akože sa češe, má kuchynku. Keď mu ukážem, že zamiešaj, tak zamieša. Má jednu hračku, pri ktorej sme ho naučili dať pusinku, tak vždy keď si ju vezme jej dá pusinku (ale ničomu inému, len tej hráčke). Nemám pocit, že to robí na základe nejakého logického uváženia, ale jednoducho preto, že to po nás zopakoval.
• Veľa bľaboce a mám pocit, že každý deň pridáva nové zvuky a spoluhlásky, ale nerozpráva. Jediné slovo, ktoré vie použiť naozaj v kontexte je mňam mňam, ostatné robí skôr nejaké zvuky. Vie napodobniť koníka, indiana, autíčko je vrrrrrm, vie spraviť ježka, aký bude vysoký, tany tany. Havo je napríklad hm hm ale nepovie to slovom. Veľa aj celkovo takto hmmmka, bez otvorenia úst.
• Čo sa týka porozumenia, tak tiež to neviem úplne posúdiť. Veľa vecí, ktoré mu hovorím, tak chápe. Aj keď sa ho spýtam napríklad, kde je havo alebo tata alebo mama alebo podobne veci pozrie sa na nich, niekedy ukáže aj prstom. Príkazy ale na druhú stranu moc nepozná a nechápem im. Chápe, keď mu poviem napríklad daj, ale musím ukázať aj ruku. Keď to poviem len slovne, tak nepochopí - respektíve nedonesie čo chcem. Keď poviem ideme dať papučky, tak vystrčí nohu, ideme sa napiť, tak sa obzerá po fľaši a podobne.
• Pohybovo chodí asi od 10 mesiacov. Posledný mesiac nám začal špičkovať. Špičkuje skoro vždy ak neuteká. Zatáčal dosť aj nohy do vnútra, to sa kúsok zlepšilo posledné dní. Vie vyliezť na gauč alebo iné vyššie predmety, chápe aj to, že ak sa chce dostať niekam vyššie donesie si tam niečo na čo sa môže postaviť a zoberie si čo chce.
• Krúti hlavou zo strany do strany ako keby robil nie nie. Toto robí už dlho, v poslednej dobe mám pocit, že to robí oveľa menej a viac do kontextu. Začal hlavou krútiť, keď napríklad vie, že robí niečo čo nesmie. Na nono reaguje, nie vždy prestane ale teda vie, že to nemá a skúša to, pozerá sa na našu reakciu, niekedy si aj sám ukáže prstom nonono, keď robí niečo zlé.
• Začal sa niekedy pozerať do strany očami bez toho, aby pohol hlavou, ale tiež mám pocit, že to už robí menej.
• Vie piť z pohára, lyžičkou sa sám nenaje, s jedlom sa skôr hrá. Ale keď ho kŕmim ja papá pekne, má však ABKM (tiež som čítala, že je potvrdené že u deti s autizmom je táto diagnóza častejšia).
• Vonku ho najviac baví chytať kamienky a prehadzovať ich cez ruky, niekedy nechce vôbec po vonku chodiť (najmä keď je tma.. ).
• Kresliť s ceruzkou nevie, lebo si ju vopchá do úst a obžúva ju. Na magnetickej tabuli spraví pár čiar ale tiež skôr pero obžúva a tabuľku si obracia z každej strany, na takýchto veciach si všíma aj detaily, šróbiky a podobne. Má rád samozrejme aj krútenie koliesok a podobne avšak nevydrží pri tom nejako dlho on si otočí autíčko pokrúti kolieskom a potom si ho dá normálne a hrá sa brm brm.
• Nemá rád zvukové hračky, aj také, ktoré má od bábätká ho vystrašia a veľakrát sa rozplače, alebo beží za mnou. Bežne zvuky mu však problém nerobia (vysávač a podobne).
• Prštekom dokáže ukázať keď niečo chce alebo sa aspoň za tým načiahne rukou.
• Zo spánku sa dosť strháva a počas dňa mu viacej vyhovuje keď spí v kočíku, kde je spútaný. Nebudí sa tak potom tým, že sa prehadzuje.

Možno by som toho našla ešte viac, avšak už je príspevok aj tak veľmi dlhý.

Môže byť toto správanie aj normálneho dieťaťa, alebo je to niečo patologické a mám to začať nejako riešiť?

CVI, ktoré máme najbližšie má nehorázne termíny, takže ak sa tam aj ozvem termínu sa dočkáme pomerne dosť neskoro.

Čo iné by sa dalo robiť a mám si za tú dobu robiť veľké starosti?

Ďakujem