Je to vzdor alebo porucha u 3,5-ročného syna?
ZodpovedanéDobrý deň,
náš 3,5-ročný syn bol od malička kľudné dieťa. Keď mal 16 mesiacov, narodila sa nám dcéra. Po príchode z pôrodnice chcel iba manžela a mňa odmietal. So sestrou majú pekný vzťah, ale asi ako všetci súrodenci, tak aj oni si občas ubližujú. Znepokojuje nás jeho správanie. Keď nie je podľa neho, tak chytí doslova amok. Neplače, ale otvorí ústa a vrieska. Bije nás, kope, trieska si hlavu o podlahu, skriňu, dvere, stenu. Ak sa na niečo opýtame, tak mu občas vôbec nerozumieme. Väčšinou to robí tak, aby si neublížil a nebuchol si hlavu veľmi silno.
Pokúšam sa vysvetľovať, vezmem ho na ruky a vtedy kope, bije. Žiaľ, už nevládzeme a občas už aj po zadku dostane. Samozrejme, že na to nie som hrdá a mrzí ma to veľmi, ale som už psychicky v koncoch.
Keď sa mu nedarí, alebo nie je podľa neho, hodí hračku o zem. Teraz nastúpil do škôlky a snažím sa mu dať čas, vyjsť v ústrety. Problém je aj ten, že keď je doma, popoludní odmieta spať a je unavený, podráždený. Okolo 16-tej občas zaspí, ale to ho po hodine budíme, pretože potom má problém večer zaspať.
Od detstva bol skôr samotár, ale ani neboli možnosti počas covidu nejak nadväzovať kontakty. Pohybovo nie je extra zdatný, aj keď popri dcére, ktorá je akčná sa to zlepšilo. Skôr sa zaujíma o pieskovisko a tam sa dokáže hrať aj hodinu. Inak má rád knihy, kreslí celkom pekne, je šikovný, pekne rozpráva. Odplienkovanie trvalo dlho, ale pekne sa už pýta.
V škôlke vraj odpovie, keď sa ho na niečo pýtajú a ide to z neho ako z chlpatej deky. Skôr si medzi deťmi hľadá svoje miesto a občas len bezradne pozoruje deti. Väčšinou si kreslí. Keď idú deti večer spať, obaja ma volajú nech si k nim idem ľahnúť. Keď som pri dcére, tak príde, aby som šla za ním. Nemá rád zmeny. Keď niečo chce, tak mu to musí podať iba manžel. Niečo si zasa prosí iba odomňa.
Je to podľa vás žiarlivosť, vynucovanie si pozornosti, vzdor, alebo za tým hľadať niečo iné?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- 3-ročná dcéra nás ignoruje, nereaguje na otázky a občas je divná. Je jej sprá...
- 16-mesačné dieťa je silno úzkostlivé a plaché. Ako ho posmeliť?
- Druhákovi sa vysmieva spolužiak. Ide o šikanu?
- Ako zlepšiť správanie môjho 3-ročného syna?
- Mala by som s 3-ročnou dcérou navštíviť psychológa?
- Môže školský psychológ dávať žiakom 2. stupňa pracovné listy, na ktoré majú v...
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa nás obrátili.
Vo vašej otázke vidíme niekoľko možných línií, skúsime vám ich predostrieť.
Synček práve prechádza obdobím vzdoru, keď si začína uvedomovať sám seba, svoje okolie, vzťahy k nemu a podobne. Je to pochopiteľné. Súčasne mu musíte nastaviť aj limity, kedy je to už "za čiarou", stanoviť si pravidlá a dodržiavať ich.
V jeho veku je denný spánok ešte potrebný, čo si podľa príspevku aj uvedomujete. Skúste ho motivovať niečím, čo ho baví (napr. výletom na ihrisko). A to s tým, že ak nebude vyspatý, bude unavený a neužije si to. Ak v škôlke zaspí, zistite presný časový režim a poskúste sa ho dodržiavať aj doma. Pri večernom zaspávaní si tiež stanovte pravidlá. Napr. Najprv uspím sestričku a potom prídem k Tebe, ale nesmieš nás vyrušovať, lebo to bude trvať dlhšie a ty budeš musieť na mňa dlhšie čakať.
Správanie v škôlke je zatiaľ v norme, nakoľko sa nejaká potreba kolektívnej hry vyvíja až po 4. roku dieťaťa. Dovtedy dokáže v kolektíve fungovať len s navigáciou učiteliek. Postupne by sa to malo upravovať. Taktiež je to nové prostredie a ako ste správne poznamenali, počas covidu nemal veľa možností socializovať sa. Musí sa to teraz postupne naučiť.
Podľa Vášho popisu ide pri jeho "plači" prevažne o hnev a snahu vydobyť si, čo chce. Zvyčajne sa to do rozoznať absenciou sĺz. Potvrdzuje to aj jeho "ubližovanie" si, ktoré je kontrolované (dáva pozor, aby si neublížil). Je to zrejme len snaha citovo Vás vydierať, aby dosiahol svoje. V situácii, ak sa mu niečo nedarí, je to zas o neschopnosti ovládnuť frustráciu. To sa musí naučiť, a taktiež rešpektovať stanovené pravidlá.
V prípade amoku je potrebné poznať niektoré princípy práce s rozrušeným dieťaťom, napr. že len pokojný dospelý dokáže upokojiť dieťa, ak ste už na konci s nervami, zavolajte manžela, resp. opačne. Taktiež je dôležitý postoj, tón hlasu a vzdialenosť. Vo veľkom rozrušení Vás zrejme ani nepočuje. Na zvládanie takýchto situácií existujú viaceré školenia, aj my jedno takéto robíme v rámci OZ, ale existuje veľa ďalších organizácií.
Skúste si sledovať, či sa jeho správania upravuje, ak by sa pridružovali ďalšie problémy, môžete sa opýtať svojho pediatra alebo kontaktovať centrum včasnej intervencie.
Ak budete mať ešte nejaké otázky, môžete nás kontaktovať cez náš profil na MK akcne_rodiny, alebo na sociálnych sieťach.
S pozdravom
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.