Je naša 3,5-ročná dcéra neposlušné alebo múdre dieťa?

Dobrý deň,

máme problém s 3,5-ročnou dcérkou. Narodila sa zdravá a čulá. Od malička je šikovná vo všetkých aktivitách a väčšinou predbiehala rovesníkov. Navštevovala jasle, kde nebol nejaký výrazný problém.

Od malička sme však pracovali so vzdorom. Skôr ako u ostatných deti sa u nej prejavoval hnev a frustrácia ak nedostala toľko pozornosti alebo čokoľvek čo chcela. Vždy sme si vedeli poradiť. Naštudovala som si ako sa máme k nej správať ako jej odpovedat na otázky, keďže bola zvedavá. Snažila som sa skôr motivovať ako trestať, nakoľko u nej tresty nemali nikdy žiadny význam.

Nástup do klasickej MŠ fajn, žiadne problémy. Narodil sa nám synček a aj adaptácia a príprava na neho všetko fajn. Vykomunikovali sme si ale vždy nás sprevádzalo to isté, že proste musí mať čo chce a kedy chce. Inak robila scény, odula sa a plakala. Nie sme z tých rodičov, ktorí rozmaznávajú svoje deti. Že je malá a ešte nevie spracovať svoje emócie, tomu rozumiem.

Momentálne máme problém v materskej škôlke. Jednoducho si robí čo chce. Učiteľky sú v koncoch. Mali nácvik na vystúpenie a ona to robiť nebude a odíde. Výlet - ona scény krik, že nemá loptu a ona chce všetko vlastne. Už je to na hrane a učiteľky strácajú nervy. Nečudujem sa, dáva nám zabrať aj doma.

Na druhej strane je veľmi šikovná. Ak ju niečo baví, vie sa tomu naplno venovať. Ak v niečom nevidí význam, jednoducho urobí všetkým dookola peklo. Je extrémny generál a očakáva, že všetci budú robiť to, čo chce ona chce. Ona chce riadiť každú hru, organizovať deti i dospelých.

Je to náročné. Je extrémne spoločenská a hocikomu sa prihovorí. Veľa sa pýta, dáva nám argumenty, na ktoré nemáme šajny ako môže prísť. Používa slová, ktoré s manželom vôbec nepoužívame. Doslova používa na nás vydieranie metódy niečo za niečo, hrá sa s nami na vlne vydierania. Vie, že robí niečo zlé. Použije vydieranie plačom a smútkom, ak to nedostane. Vie, že na nás to nezaberá, ale skúša to. Hľadá nové metódy, aby dosiahla čo chce. Musí mať posledné slovo a vždy sa musí všetko točiť okolo nej. Pozornosti dostáva omnoho viac ako jej súrodenec.

Dostala som rôzne odporúčania. Vraj môže byť nadmerne inteligentná a nezvláda to, že má silnú osobnosť a podobne.

Je vhodné navštíviť detského psychológa, aby sme to vedeli v škôlke a škole ďalej riešiť?

Mám obavy, aby nebola na okraji kolektívu kvôli svojmu správaniu.

Inak rada rozdáva lásku, objíma sa so spolužiakmi, aj na ulici, s rodinou. Ale naopak, má pocit strachu. Často sa nás pýta, či ju ochránime s tatom. Má strach, že bude niekde sama. Veľmi dobre si pamätá veci a súvislosti a čo je u nej veľmi výrazné, že potrebuje na všetko vysvetlenie od malička.

Neodbijeme ju. Pri vete nemôžeme tam ísť, pretože je niekto chorí, potrebuje vedieť kto je chorí, prečo, ako sa cíti, prejavy choroby a nakoniec musí sama vyhodnotiť situáciu. Napríklad, že už rozumie, že mám o ňu strach, lebo by mohla ona a aj súrodenec ochorieť. A preto sa ako rodičia bojíme a chránime ich. Častokrát sú to myšlienkové pochody dospelého človeka.

Podobá sa toto chovanie niečomu, čo sa dá nejako pomenovať?

Ďakujem