Dobrý deň,
dcéra bude mať tri roky a od pondelka nastúpila prvýkrát do materskej škôlky. Od prvého dňa chodí do škôlky na celý deň. Na nástup sme ju s manželom dlho pripravovali, vraveli sme jej kam pôjde, čo ju čaká, že tam bude bez nás, že je prirodzené a v poriadku, že sa bude báť, že aj slzy nie sú na hanbu.
Hneď v prvý deň sme sa rozlúčili doma a v škôlke, aby sme sa vyhli slzám hneď od začiatku, išla rovno do triedy. Poobede keď sme prišli, pani učiteľka vravela, že všetko bolo v poriadku, len keď boli vonku plakala. A tu je problém. Plakala vonku aj v utorok, aj dnes (v stredu). Pani učiteľka už nepriamo naznačila, že sme s ňou asi nechodili von, lenže to nie je pravda. S dcérou sme chodili von pravidelne, na výlety do prírody, na ihriská.
Snažíme sa s dcérou veľmi komunikovať, pýtame sa jej ako bolo v škôlke, čo robili, ako sa mala, ako sa cítila. Keď sa snažíme zistiť prečo vonku plakala, vždy povie niečo iné. Raz jej bola zima, raz jej bolo smutno, potom zasa povedala že len nechcela ísť von s ostatnými. Nevieme si rady a nevieme ako túto situáciu riešiť, či to chce len čas, alebo jej vieme pomôcť.
Ďalší problém je ten, že keď niečo potrebuje, hanbí resp. bojí sa osloviť pani učiteľku a rozplače sa.
Ako zvládnuť túto situáciu?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás obrátili.
V prvom rade ďakujeme za trpezlivosť, nakoľko v poslednom čase sme toho mali veľa v osobnom i pracovnom živote. Ak sa Vaša situácia s dcérkou už upravila, tak nás to teší. Ak nie, možno Vám pomôže pár nasledujúcich odporúčaní.
Adaptácia v škôlke je zvyčajne dlhotrvajúci proces. Predsa len ide o veľkú zmenu v živote dieťaťa, ktoré bolo 3 roky prevažne s matkou alebo iným členom domácnosti. Je vynikajúce, že ste dcérku na to pripravovali, určite to prinesie ovocie. Žiadna príprava však nemôže úplne obmedziť u dieťaťa negatívne pocity zo zmeny a z toho, že mu chýba matka a pôvodný režim. S dieťaťom ste mali vybudovanú bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorá teraz prechádza skúškou. Vo svojom srdiečku si musí uvedomiť, že po ňu vždy prídete, že je v škôlke v bezpečí, že ju máte radi doma, ale aj tam. To chce svoj čas.
Je vynikajúce, že sa s dcérkou rozprávate o emóciách. Rozhodne v tom pokračujte. V budúcnosti sa Vám to vráti v lepšej dôvere a ochote zveriť sa aj s náročnejšími problémami. Uvedomte si však, že mnohé pocity ona ešte nevie vyjadriť, nakoľko ich sama nevie identifikovať. Napr. nezažila dlhotrvajúce a denné odlúčenie od Vás a mimo domova, kde to všetko poznala. Zrejme to najviac pociťuje von, kde je väčší otvorený priestor a ona sa trochu bojí, prípadne si spomína na Vaše spoločné vychádzky a chýbate jej. Celá situácia je pre ňu nová, aj tak sa však zdá, že to zvláda nad očakávanie.
Ohľadom hanbenia sa pred učiteľkou, to je tiež otázka času. Pokiaľ bude učiteľka trpezlivá, dcérka si určite k nej nájde cestu. Nie je to síce mama, ale naučí sa jej dôverovať.
V prípade ďalších otázok nás kontaktujte na sociálnej sieti.
S pozdravom
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.