Ako zlepšiť správanie 2,5-ročného chlapca?

Dobrý deň,

ďakujeme, že ste sa na nás s dôverou obrátili. V prvom rade je potrebné povedať, že sa Váš synček nachádza vo vývinovom období, kedy pravdepodobne nastupuje tzv. obdobie vzdoru. Začína jeho sebauvedomovanie, no pre rodičov je to často náročné obdobie. Už ste skúsená mama a vidíme, že veľa postupov ako synčeka upokojiť už ovládate. Preto by sme Vám radi dali niekoľko všeobecných odporúčaní:

Zachovajte pokoj. Ak je rodič pokojný, postupne sa upokojí aj dieťa a začne komunikovať. Popisujete, že už teraz to robíte. Uvedomte si, že nálada je nákazlivá. Ak Vaše dieťa kričí, trieska vecami a hádže sa o zem, vo Vás už to tiež vrie. Keď sa cítite nahnevaná, zavolajte niekoho pokojného. Vy už nemáte „nervy“ na to, aby ste dieťa upokojili a potom s ním ešte prediskutovali problém. Druhý rodič, babka, dedko, starší súrodenec Vám môžu pomôcť získať čas – na upokojenie dieťaťa a aj Vás samotných. 

Rozrušené dieťa „nepočuje“. Viete, že pri veľkom rozrušení dieťa i dospelí prestávajú počuť a myslieť? U detí sa to objaví oveľa skôr. Ich telo sa prispôsobí vypätej situácii a Vaše slová sa od neho len odrazia. Zvoľte neverbálne spôsoby upokojenia – gestami, priateľským výrazom, dotykmi. Pomôžu aj slová, no v tomto prípade je dôležitý tón hlasu, nie obsah. Dieťa vníma ako hovoríte, nie čo.

Nato, aby dieťa chápalo a vedelo prijať pravidlá a hranice, potrebuje zažívať dôsledky. „Ak budeš niečo chcieť, povedz mi to. Ak budeš kričať alebo plakať, neviem, čo chceš a nemôžem ti to dať.“ 

Trpezlivosť - ak budete trpezlivá, dieťa postupne pochopí, že tento spôsob „vydobýjania si“ svojich potrieb nefunguje. Ak mu zároveň budete ponúkať iný, vhodný spôsob (poprosiť, vysvetliť, čo chce, vyčkať chvíľu), postupne sa vzdorovité správanie bude vytrácať. Práve trpezlivosť je vlastnosť, ktorú dieťa v tomto období u rodiča "testuje".

Pravdepodobne nebude stačiť prejsť procesom porozumenie – pokoj – vysvetlenie – dôsledok – alternatíva  jedenkrát, túto cestu si prejdete mnohokrát, kým prídete k cieľu, rátajte s tým.

Oceňte ho. Je dôležité dieťa oceniť. Ak si všimnete, že v stredu sa hádzal o zem 10x a vo štvrtok len 3x, oceňte ho za tento pokrok. Ak v určitej situácii kričí a teraz ju zvládne bez kriku, tiež ho oceňte.

Robte veci spolu. Namiesto choď upratať, skúste povedať - pôjdeme spolu upratať. Veď upratovať sa dá aj zábavnou formou. Nejde o to, aby ste za dieťa upratala vy. Skúste, ale túto činnosť otočiť na hru. Napr. Dáte do stredu izby box na hračky dieťa okolo neho prejde dookola a vy mu hodíte plyšáka, či ho chytí. Urobte z upratovania športovú disciplínu.Tak isto ho zapájajte aj do chodu domácnosti. Poď ideme spolu umyť riad, poď ideme spolu prestrieť na stôl, poď mi prosím podávať oblečenie do práčky. Dieťaťu dáte zodpovednosť a zároveň mu nedáte pocit, že to musí robiť sám.

Popíšte situáciu, nehodnoťte dieťa. Ak dieťaťu hovoríme, že je neposlušné, alebo mu inak vyčítame ako sa správa, môže to ešte viac vyeskalovať situáciu. Popíšte teda prejavy jeho nevhodného správania a aké pocity vo Vás vyvoláva. Napr. "Keď si sa hneval a na zemi kopal nohami, cítila som sa smutná, pretože som nevedela, ako Ti mám pomôcť.

Veríme, že sa to postupne upraví.

S pozdravom Kristína a Veronika