Ako určiť hranice pre 7-ročnú dcéru, ktorá sa zdúva a nechce nič urobiť?

Dobrý deň,

ďakujeme, že ste sa na nás s dôverou obrátili.

V prvom rade je potrebné povedať, že Vaša dcérka sa nachádza v období rýchlych a dramatických zmien. Súvisia napríklad so začiatkom školskej dochádzky (socializácia, kolektivizácia, dieťa porovnáva svoje schopnosti, vníma, ako jeho schopnosti posudzujú iní). 
Z Vášho popisu ide pravdepodobne o to, že dieťa nemá pevné hranice a jednotnú výchovu. Je veľmi dôležité, aby ste vo veciach výchovy postupovali jednotne a spoločne sa s mužom dohodli na hraniciach a pravidlách pre Vašu dcérku, ale aj o spoločných rodinných. Preto by sme Vám radi dali niekoľko odporúčaní:

Na to, aby dieťa chápalo a vedelo prijať pravidlá a hranice, potrebuje zažívať dôsledky. „Ak budeš niečo chcieť, povedz mi to. Ak budeš kričať alebo plakať, tak ja neviem, čo chceš a nemôžem Ti to dať.“ 

Trpezlivosť: Ak budete trpezlivá, dieťa postupne pochopí, že tento spôsob „vydobýjania si“ svojich potrieb nefunguje. Ak mu zároveň budete ponúkať iný, vhodný spôsob (poprosiť, vysvetliť, čo chce, vyčkať chvíľu), postupne sa vzdorovité správanie bude vytrácať. Práve trpezlivosť je vlastnosť, ktorú dieťa v tomto období u rodiča "testuje". Pravdepodobne nebude stačiť prejsť procesom porozumenie – pokoj – vysvetlenie – dôsledok – alternatíva  jedenkrát. Túto cestu si prejdete veľakrát, kým prídete k cieľu. Rátajte s tým.

Robte veci spolu. Namiesto choď upratať, skúste povedať - pôjdeme spolu upratať. Veď upratovať sa dá aj zábavnou formou. Nejde o to, aby ste za dieťa upratala vy. Skúste, ale túto činnosť otočiť na hru. Napr. dáte do stredu izby box na hračky dieťa okolo neho prejde dookola a vy mu hodíte plyšáka, či ho chytí. Urobte z upratovania športovú disciplínu. Tak isto ho zapájajte aj do chodu domácnosti. Poď ideme spolu umyť riad, poď ideme spolu prestrieť na stôl, poď mi prosím podávať oblečenie do práčky. Dieťaťu dáte zodpovednosť a zároveň mu nedáte pocit, že to musí robiť samé.

Pri nastavovaní hraníc a pravidiel by Vám malo ísť najmä to, aby ste vytvorili bezpečný a istý domov so zdravým sebavedomím a hranicami, ktorými sa bude vedieť ochrániť a naopak neublíži druhým ľuďom.

Na začiatku všetky pravidlá preberte, aby ich pochopila. Ak má nejaký návrh na pravidlo a je to možné,  zakomponujete to tam. Bude sa cítiť vypočutá a bude ich ochotnejšie dodržiavať. Neznamená to však, že ju necháte robiť si čo chce. Láska má ísť ruku v ruke s pevnosťou, trpezlivosťou i láskavosťou. Dcérka je schopná pochopiť pravidlo, ale musí byť veľmi konkrétne. Napríklad: "Nikdy ľudí ani zvieratá neudrieme"(namiesto buď milá). To isté platí aj pre bežný deň. Pokiaľ potrebujete odísť čo najrýchlejšie z domu, siahodlhé vysvetľovanie prečo potrebujete, aby si obliekla kabát sa minie účinku (musíme sa poponáhľať, pretože meškáme a bude premávka). Stačí jasný príkaz: „Kabát, prosím.” Vzhľadom na vek už dôvody pozná, len sa jej občas nechce.

Pravidlá musia byť jasne a jednoducho vykomunikované. Ak raz dieťa potrestáte za porušenie pravidiel a druhýkrát nie, disciplína nebude fungovať. Deti obvykle porušujú pravidlá, aby zistili, ako ďaleko až môžu zájsť, čo im ako rodič dovolíte. Preto je nutná konzistencia a pevnosť, ale aj láskavosť. Snažte sa nepoužívať vetu „pretože som povedal/a”, minimálne kým pravidlá nepochopí, ak sa bude pýtať aj potom prečo? Jednoducho si ju nevšímajte. Vtedy nejde o to, že pravidlu nerozumie, len ho nechce rešpektovať a skúša Vašu trpezlivosť.

Rozhodnite za dieťa v prípade potreby, pretože ho milujete a chcete mu dobre, ono to musí rešpektovať. Pokiaľ je to možné, dajte dcérke možnosť rozhodnúť sa o niektorých veciach. Na druhej strane musí byť pripravená prijať zodpovednosť za svoje konanie. Ak si neuprace hračky, keď jej to prikážete, neupratujte ich ani vy. Keď sa jej potom nejaké zapatrošia alebo na ne stupí, či o ne zakopne, v pokoji poukážte na to, že keby boli na svojich miestach, nestane sa to. Tiež je napr. dokázané aj to, že sa ľuďom spí v upratanej miestnosti lepšie ako v neporiadku. 

S prianím príjemného dňa

Veronika a Kristína