Ako sa dá rozoznať narcisistická porucha osobnosti od rozmaznanosti u teenagera?

Dobrý deň,

ďakujeme, že ste sa na nás obrátili.

Situácia, ktorú ste popísali vyzerá dosť náročná. Nemáme síce všetky potrebné informácie, ale i napriek tomu sa Vám pokúsime poradiť, resp. Vás ďalej nasmerovať. 

Podľa Vášho popisu dieťa dostalo dosť disharmonickú výchovu. Je to niečo medzi priveľmi ochranárskou výchovou, keď sa dieťaťu dá všetko, čo chce a autoritatívnou, kde rodičia všetko riešia príkazmi a zákazmi. Podľa nášho názoru sa mladý muž nenaučil vnímať želania iných, keďže empatiu je potrebné rozvíjať. Má slabú frustračnú toleranciu, ktorú je tiež dôležité trénovať.

Keďže okamžite dostal čo chcel, nenaučil sa ako sa správať v prípade, že to nedostane. Nevie sa vyrovnať s neúspechom. V tomto prípade ide zrejme o nesprávne výchovné pôsobenie, ktoré však začína prerastať do poruchy správania.

Podľa Vášho popisu a bez osobného kontaktu nie je možné určiť, či je tam aj porucha osobnosti, ale zatiaľ to tak nevyzerá. Viac sa to javí ako prejav nešpecifickej poruchy správania, ktorá je založená na nevhodnej výchove. V tomto prípade by sme to brali ako ten lepší prípad, nakoľko sú v tomto prípade lepšie prognózy pri úprave správania.

Dôležitý je taktiež vek a ochota tínedžera. Najlepšie výsledky by to prinieslo určite v prípade, že ide o dieťa mladšie ako 16 rokov. Do tohto veku sa ľudský mozog vyvíja a dieťa skôr prijme snahy o zmenu vzorcov správania. Je to samozrejme možné aj neskôr, ale určite náročnejšie na snahu a ochotu aj zo strany mladého muža. V prípade, že je dospelý, je to všetko len na ňom. Okolie môže na neho len pôsobiť motivačne k tomu, aby svoje správanie zmenil sám.

Vo Vašom prípade by sme Vám odporučili, aby ste vy alebo za neho zodpovedná osoba, vyhľadali psychológa. V niektorých prípadoch môže pomôcť aj návšteva špeciálneho pedagóga, ktorý pracuje aj s poruchami správania, ak bude mladý muž ochotný spolupracovať.

Ak ide de o dieťa do veku 18 rokov, tak je možné pre pretrvávajúce výchovné problémy navštíviť aj oddelenie sociálnej kurately na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v okolí a poradiť sa s pracovníkmi o možnostiach riešenia.

V prípade neustále sa zvyšujúcej agresivity je určite vhodné vyšetrenie odborníkom. Ak by to nepomohlo, alebo by odmietol, skúste mu predstaviť možné dôsledky jeho správania. Napr. že v prípade útokov a neovládateľného správania zavoláte políciu alebo RPZ (rýchlu zdravotnú pomoc). Je to síce extrém, ale v niektorých prípadoch je to jediný spôsob. 

Veríme, že sme aspoň trochu pomohli a situácia sa upraví. V prípade potreby nás kontaktujte cez sociálne siete.

S pozdravom

Kristína a Veronika