Ako reagovať na obdobie separačnej úzkosti 15-mesačnej dcérky?

Dobrý deň,

ďakujeme, že ste sa na nás obrátili.

Vašu otázku by sme rozdelili na dve oblasti - separačná úzkosť a problémy so spánkom.

Separačná úzkosť je obdobie, ktoré je pre veľa rodín náročné. Dieťa viac pozoruje svoje okolie, postupne sa učí, kto je mu najbližší, kto sa o neho stará a vytvára si vzájomný vzťah so svojou rodinou a okolím. Už to nie je úplné bábätko, ktoré ide na ruky skoro ku každému. Zisťuje, že matka je preň po citovej aj fyzickej stránke najdôležitejšia. Vytvára sa v ňom bezpečná vzťahová väzba, ktorá základom správneho vývoja jeho emócií v budúcnosti. Vo Vašej blízkosti sa cíti bezpečne, milovaná a chránená. Aby mohla spoznávať svet, potrebuje túto istotu najmä v obdobiach veľkých zmien, ako sú napr. choroba, ale napr. aj normálny vývoj, rast a spoznávanie okolia. Takéto obdobia sa v živote dieťaťa vyskytujú viackrát a ono vtedy potrebuje väčšiu starostlivosť. Ak by to bolo dlhotrvajúce (viac ako 6 mesiacov) mali by ste sa poradiť s Vašou pediatričkou.

Spánok:
Tu popisujte, že problém je dlhodobý. V tomto období je zrejme jej spánok ovplyvnený aj chorobou, pocitom neistoty a samotnou separačnou úzkosťou. Ak by to pretrvávalo, je potrebné to riešiť. Podľa Vášho popisu ide o nočné desy, ktoré sa objavujú u detí a sú sprevádzané neutíšiteľným plačom, ktorý môže trvať 5 minút alebo aj hodinu.
Ich spúšťačom môže byť choroba, veľké zmeny, príjemný i nepríjemný zážitok, ktorý dieťa nestihlo cez deň spracovať. Zvyčajne pomáha upraviť režim dňa, posunúť večierku napr. o pol hodinku skôr a podobne. Záleží od dieťaťa, čo mu vyhovuje. Je dôležité sa v tomto období prispôsobiť dieťaťu, hoci si uvedomujeme, že aj Vám už dochádzajú sily. V konečnom dôsledku to však pomôže všetkým. Ak sa jej spánok upraví, vy budete oddýchnutá, budete mať dosť síl na zvládanie každodenných situácií, aj tých výnimočných. Skúste sa s manželom dohodnúť, že pokiaľ sa situácia neupraví, bude sa viac venovať starším deťom on a odbremení Vás od starostí, ktoré by ste v tomto období nezvládla, alebo len s veľkým plačom u malej. 

Možno pomôže pár konkrétnych rád:

• Nechajte dcérku počas dňa pocítiť, že ste pri nej, aj keď je to problematické. Napr. pri varení, pokúste sa byť v jej blízkosti. Zaraďujte krátke odchody, napr. idem na WC, o chvíľu som pri Tebe. Vždy jej povedzte alebo ukážte, kam idete. Povedzte, že je v bezpečí a zostane tam s ňou napr. ocko alebo starší súrodenec. Postupne čas predlžujte. 
• V prípade nočných desov zistite, či je dcérka hore, alebo či spí. Môže byť vo fáze spánku, keď síce plače až kričí, ale pritom spí. Ak spí, zažnite lampu tak, aby sa nezobudila, jemne ju hladkajte, tíšte slovami a podobne. Vy musíte zostať pokojná, des postupne odznie a dcérka si ho nebude ráno pamätať. Ak je hore, uistite ju, že ste pri nej a pokúste sa zistiť, čo by ju dokázalo upokojiť. Niektorým deťom pomôže, ak ich potom rodičia zoberú k sebe, lebo získajú pocit bezpečia, iné stačí chytiť za ruku, alebo im potichu zaspievať, ďalšie sa potrebujú trošku pohrať alebo pustiť potichu upokojujúcu rozprávku. Určite nie takú, kde je veľa podnetov. 
• Ako prevenciu desov môžete zaradiť pokojnú polhodinku pred spaním, kedy už nebude pozerať rozprávky, nebudete sa "šalieť" a vybudujete si večernú rutinu. Dcérka zrejme potrebuje tento čas pred spaním, aby spracovala, čo za ten deň zažila. Jej spánok by mal byť potom pokojnejší.
• Aby ste dokázali zvládať toto náročné obdobie, nájdite si spôsob zbavenia sa stresu. Aj keď len na pár minút. Niektorým pomáha kniha, iným hudba alebo vyrozprávať sa partnerovi.

Veríme, že trpezlivým a pokojným prístupom sa situácia upraví.

S prianím príjemného víkendu

Kristína a Veronika