Dobrý deň,
dcéra v januári dovŕšila dva roky. Je to veľmi šikovné dieťa, odplienkovaná je od 1,5 roka, vie sa sama obliecť aj vyzliecť, obuť si topánky, vie sa sama napapať (polievky robia ešte trocha problém), pekne a zrozumiteľne rozpráva.
Keď chodíme na prechádzky, veľmi ju to ťahá za inými deťmi. Je však veľmi plachá a bojí sa. Od narodenia je stále so mnou a nie je zvyknutá na cudzích ľudí. Keď sme na ihrisku a príde za ňou iné dieťa, tak je rada a začne mu rozprávať. Akonáhle však príde dieťa a vytrhne jej hračku alebo ju sotí, dcéra sa rozplače, chce sa túliť a ísť domov. Nevie sa brániť a ani reagovať. Ja sa snažím nezasahovať a vysvetľujem jej, že v živote bude stretávať aj dobré aj zle detičky. Ona je z toho vždy celý deň rozladená. Keď sa jej na incident spýtam aj po čase, tak sa doma rozplače. Všeobecne je veľmi citlivá. Doma sa rozplače aj pri pozeraní rozprávky, občas z ničoho nič ostane smutná a chce len, aby som ju mojkala.
S manželom sme uvažovali, že by sme ju od septembra prihlásili do škôlky. Mám však obavy, či je po emocionálnej stránke dostatočne vyspelá. Na druhej strane uvažujem nad tým, či by jej práve pobyt v škôlke a kolektíve nepomohol viac dozrieť.
Aký je Váš názor?
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás s dôverou obrátili. Aj keď je dcérka šikovná a zrelá, čo sa týka sebaobslužných činností, emocionálne ešte nie je dostatočne zrelá na to, aby chápala, konflikty či záťažové situácie.
Dieťa v tomto veku ešte nedokáže plnohodnotne fungovať v kolektíve. A to najmä v prípade, že je zvyknuté predovšetkým na dospelé osoby. Aj kolektívne aktivity v škôlkach sú až do 4 rokov realizované len na popud učiteľky. Deti sa „len“ učia, ako sa spolu hrať.
Negatívne skúsenosti sa naučí spracovávať postupne. Je samozrejmé, že to chce svoj čas a trpezlivý prístup. Správne jej vysvetľujete, že v živote sa môže stretnúť aj so "zlými" detičkami, nakoniec sa s tým naučí vyrovnať. To sa dá len skúsenosťami.
Pokiaľ ide o škôlku, zoberte dcérku na zápis a spýtajte sa učiteliek, aký systém adaptácie by bol na začiatku u nej vhodný (na pol dňa, alebo celodenná starostlivosť). Možno by pomohli aj krátke „výlety do škôlky“ a pod. Do septembra skúste zvýšiť sociálny kontakt s inými deťmi a určite sa zbytočne nestresujte. Deti to vycítia.
Dcérka je vo veku, kedy sú takéto prejavy viac-menej prirodzené. Samozrejme, ako matka si dieťa poznáte najlepšie a ak sa Vám bude zdať, že situácia sa postupne nezlepšuje, resp. sa zhoršuje, skúste vyhľadať odborníka alebo centrum včasnej intervencie.
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.