Dobrý deň,
naša dcéra bude mať čoskoro 1 rok. Od narodenia je trochu náročnejšie dieťa, je dosť umrnnčaná. Nepatrí k tým, ktoré by boli tam, kam ich odložíte. Potrebuje viac menej nonstop pozornosť. Stále bola dosť upätá na mňa, avšak vedeli sme ju dať na popoludnie k starým rodičom, alebo mohla ostať s manželom, zatiaľ čo ja som si odbehla vybaviť lekára.
Posledné dni je to však neznesiteľné. Nemôžem sa pohnúť ani na centimeter. Pred týždňom sme ju chceli dať postrážiť svokrovcom a po 20 minútach volali, že nonstop veľmi plače. Poznám ich a viem, že nepreháňali, hneď sme vyrazili a bábo sa ukľudnilo. Teraz nechce ísť ani k manželovi, len je na mne. Pár dní dozadu mala horúčky, prirodzene bola stále na mne a odvtedy sa ma nepustí, plače a je nespokojná aj na mne. Máločo ju zabaví na pár minút a zase je zle.
O mesiac pôjde do jaslí na adaptačku, ja po adaptačke do práce. Podnikám a naozaj sa tomu musím začať 100% venovať, aby som nemusela zavrieť. Začínam mať vážny strach, ako to zvládne a či ju príjmu. S inými deťmi dá zatiaľ nechce hrať, ako začnú plakať, uteká ku mne s plače tiež.
Je to bežné?
Môžu jej jasle pomôcť?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás obrátili.
Separačná úzkosť je obdobie, ktoré je pre veľa rodín náročné. Dieťa viac pozoruje svoje okolie, postupne sa učí, kto je mu najbližší, kto sa o neho stará a vytvára si vzájomný vzťah so svojou rodinou a okolím. Už to nie je úplné bábätko, ktoré ide na ruky skoro ku každému. Zisťuje, že matka je po citovej aj fyzickej stránke najdôležitejšia. Vytvára sa v ňom bezpečná vzťahová väzba, ktorá základom správneho vývoja jeho emócií v budúcnosti. Vo Vašej blízkosti sa cíti bezpečne, milovaná a chránená. Aby mohla spoznávať svet, potrebuje túto istotu najmä v obdobiach veľkých zmien. Napr. choroba, ale napr. aj normálny vývoj, rast a spoznávanie okolia. Takéto obdobia sa v živote dieťaťa vyskytujú viackrát a ono vtedy potrebuje väčšiu starostlivosť. Ak by to bolo dlhotrvajúce (viac ako 6 mesiacov), mali by ste sa poradiť s Vašou pediatričkou.
Keďže je aktuálne po chorobe, tak v nasledujúcich dňoch jej nechajte počas dňa pocítiť, že ste pri nej, aj keď je to problematické. Pokúste sa byť v jej blízkosti, no postupne zaraďujte krátke odchody, napr. idem na WC, o chvíľu som pri Tebe. Vždy jej povedzte alebo ukážte, kam idete. Povedzte, že je v bezpečí.
Pokiaľ ide o jasličky, uvidíte ako bude postupovať jej správanie, či sa to bude upravovať. Ak áno, je možné, že adaptačný proces zvládne bez výraznejších problémov, najmä ak si tam nájde blízku osobu. Určite to však bude dospelý, lebo deti v tomto veku sa ešte nevedia hrať spolu. Ak áno, je to v rámci aktivity realizovanej dospelým. Potreby spoločnej hry sa objavuje zvyčajne až okolo 4 rokov.
Veríme, že sa trpezlivým prístupom sa situácia upraví a dcérka zvládne aj pobyt v jasličkách.
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.