Ako pracovať s 3,5-ročným synom, ktorý robí scény a nezvládame ho?
ZodpovedanéDobrý deň,
máme syna, ktorý bude mať v auguste 4 roky. Od malička bol trošku komplikovanejší/citlivejší (spánok, denný režim, správanie), no poslednú dobu už to naozaj nezvládame. Je veľmi inteligentný, šikovný, rýchlo sa učí nové veci. Problém je od rána do večera a vo všetkom. Ráno vstane, ideme umyť zuby, kefku vyberiem ja, nie on - scéna. Obliekanie - obliekam ja a nie on - scéna. Všetko chce robiť sám. Chce platiť v obchode kartou, brať/podávať veci iným. Keď mu učiteľka v škole zavesí bundu na vešiak hore a nie dolu, kde dočiahne on - scéna. Takto by som mohla písať a písať.
Keď už manžel nevie ako, tak to občas rieši krikom/vo vyhrotenej situácii aj na zadok. To však až potom, keď už po dobrom nič nezaberá. Ja sa s ním snažím ísť po dobrom, pretože zlo plodí ešte väčšie zlo. Objatie v amoku nechce, vysvetľovanie samozrejme nepomáha. Vysvetľujem situáciu až vtedy, keď sa ukľudní, čo urobil, prečo to nerobiť, aké to má následky.
Všetko pochopí, ospravedlní sa. Povie, že už sa to nezopakuje. A potom ako keby zabudol a zase dookola sa takto cele dni trápime. V amoku kričí, plače. Keď mu zabraňujeme robiť to, čo v ten moment chce, tak nás aj zbije, doškriabe.
Okolie nám väčšinou povie, že z toho vyrastie. Vraj je to dieťa. Kto takéto dieťa doma nemal, tak nikdy nepochopí aké to je trpieť od rána ako človek otvorí oči až do večera kým dieťa zaspí. Aj v noci stále to zúfalstvo ide v hlave. Najhoršie je to s nami rodičmi, u starkých je to lepšie. Je mi to veľmi ľúto, lebo je strašne dobrý chlapček.
Ničí to aj môj vzťah s mužom, doma je stále zlá nálada, už nevládzeme. Chceli by sme vyhľadať psychológa. Keď to pôjde takto ďalej, buď sa s manželom rozvedieme, alebo skončíme na psychiatrii my.
Ako s ním pracovať?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako zlepšiť pozornosť 7-ročného dieťaťa?
- Mám podozrenie, že môj 12-ročný syn má Aspergerov syndróm. Ako mu môžem pomôcť?
- 16-ročný syn má vysoké IQ, ale má poruchu krátkodobej pamäte. Akého odborníka...
- 10-ročné dieťa máva rukami. Znamená to nejakú poruchu správania?
- 3-ročná dcéra nás ignoruje, nereaguje na otázky a občas je divná. Je jej sprá...
- 16-mesačné dieťa je silno úzkostlivé a plaché. Ako ho posmeliť?
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás obrátili.
Vidíme, že vaša situácia je náročná, no skúsime Vám dať pár odporúčaní.
Najprv k Vám:
1. Zaneste syna k starým rodičom a spoločne si s manželom sadnite a prediskutujte ďalší postup. Je viditeľné, že synovo správanie trápi oboch a už ste obaja v koncoch. Práve teraz by ste sa mali viac podporovať, ale to nepôjde, kým si nedohodnete spoločný postup. V synovej prítomnosti to pôjde ťažko. Na pokojný rozhovor je potrebné aj prostredie a vhodný okamih. V časovom alebo inom strese sa nič nevyrieši.
2. Ak to považujete za potrebné, navštívte s manželom poradňu. Veľa vecí sa pod "taktovkou" skúseného odborníka dá lepšie vydiskutovať ako doma.
3. Naučte sa postupy ako pristupovať k rozrušenému dieťaťu tak, aby neublížil sebe, ani Vám. Existujú na to rôzne príručky, tiež sme jednu minulý rok vydali.
4. Uvedomte si, že ste dobrí rodičia. Už len preto, že sa o syna bojíte a hľadáte spôsoby ako mu pomôcť. Neporovnávajte tiež ako sa správa doma a ako u starých rodičov. Predpokladáme, že tam má málo podnetov na vzdor, či hnev. Zvyčajne sa deti u starých rodičov cítia dobre, lebo tí pre ne urobia všetko tak, ako chcú. Nie je tam už potreba vychovávať ako u rodičov. Pobyt tam je zvyčajne krátky a dieťa nemá žiadnu povinnosť, či stres, a teda ani dôvod na amok.
Teraz k synovi:
Veľa vecí robíte správne už teraz, tak Vám poradíme pár ďalších:
1. Vysvetľujte mu emócie, ktoré pociťujete, keď vyvádza. Povedzte mu, že ste smutná a bojíte sa o neho aj o seba. Empatia ako taká sa začína objavovať až v 5. rokoch, ale pomaly je ju možné rozvíjať už skôr.
2. Porozprávajte sa o Vašich problémoch s pediatričkou - najmä o jeho potrebe, aby bolo všetko po jeho a o nekontrolovateľnom správaní.
3. Skúste zavolať do centra včasnej intervencie v okolí. Sú tam viacerí odborníci, medzi iným aj špeciálni pedagógovia alebo psychológovia, ktorí sa na synčeka pozrú a odporučia Vám ďalší postup. Je možné, že potrebuje len iný systém, alebo presné pravidlá, aby sa jeho správanie upravilo. Keďže je to však tak časté, ako popisujete, nemalo by sa to zanedbať. Zanecháva to zlú atmosféru doma, v škôlke a vo Vás všetkých sa hromadia negatívne pocity.
4. Skúste mu zatiaľ dať viac zodpovednosti - nech robí sám to, čo je možné a v prípade potreby nech požiada o pomoc. No on musí súčasne rešpektovať to, že niektoré veci musí urobiť dospelý. Ak sa mu to nepáči, musí v pokoji vysvetliť prečo. Je to však beh na dlhú trať a budete potrebovať veľa trpezlivosti.
V prípade ďalších otázok nás neváhajte kontaktovať, bližšie info tiež nájdete na našej stránke akcnerodiny.sk
S prianím príjemného dňa
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.