Dobrý deň,
mám skoro 7-ročnú dcérku, ktorá druhý rok chodí do predškolského ročníka. Do škôlky nastúpila ako 4-ročná. Chodila štyri mesiace do jednej škôlky, potom sme sa presťahovali, tak sme jej vybavili druhú škôlku. Od februára nastúpila a chodila tam pol roka. Jedno dievča jej tam robilo zle, kopala ju, chodila mi domov doškrabaná. Povedala mi to asi až týždeň pred koncom školského roka.
Minulý rok nastúpila do MŠ, kde sme sa presťahovali už ako predškoláčka. Vyhýbala sa deťom, nechcela sa s nimi hrať, učiteľky ju zapájali do hier. Tento rok nastúpila v septembri krásne, chodila do škôlky a neplakala. Teraz asi štvrtý týždeň mi každé ráno chodí s plačom do škôlky, aj keď potom prestane. Trápi ma to, že mi začala chodiť s plačom. Mala tam jeden konflikt - spolužiačka ju podsadila na stoličke. Odvtedy mi chodí s plačom.
Keď som sa rozprávala s učiteľkou, tá mi povedala, že to musí byť u nej nejaký problém. Vraj v triede vôbec nemá problém a deti ju majú radi. Volajú ju medzi seba, hrá sa s nimi.
Učiteľka mi povedala, že to kvôli tomu, že bola dlho doma. Vo februári bola tri týždne doma, lebo bola chorá. Potom išla na dva dni do škôlky a zasa bola dva týždne chorá. Dcérka mi dnes povedala, že plače kvôli učiteľke, že sa s ňou vadí.
Čo robiť a ako postupovať?
Podotýkam, že dcérka chodila do škôlky rada. Len teraz ako nastúpila po chorobe posledný mesiac mi chodí s plačom každé ráno.
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás obrátili. Bohužiaľ v posledných mesiacoch nás prenasledovali nejaké zdravotné ťažkosti, preto sa Vám ospravedlňujeme, že odpovedáme až teraz. Ak sa Vaša situácia medzitým vyriešila, tak sa tešíme. Ak nie, možno pomôže pár nasledujúcich odporučení.
Deti sa aj po krátkej chorobe často cítia smutné, slabé a nie vo svojej koži. U dcérky, ktorá bola dlho doma, je to ešte znásobené. Stratila kontakt s kamarátmi, nie si je istá ich priateľstvom. Bojí sa, že na ňu zabudli. Taktiež je zrejme smutná z toho, že je mimo bezpečia domu a musí si znova zvykať na kolektív, pravidlá a to, že pani učiteľka, hoci ju má rada, nie je mama. Niekedy to chce hlavne čas. Veríme, že sa to už upravilo, alebo sa v blízkej dobe upraví.
V prípade, že by problémy pretrvávali, skúste sa vo vhodnej chvíli jemne porozprávať s dcérkou. Netlačte na ňu, pokojne si rozhovor rozdeľte aj na viackrát. Je možné, že v škôlke vzniklo nejaké nedorozumenie medzi ňou a iným dieťaťom, resp. učiteľkou. Ak by sa jej správanie zhoršovalo, opätovne si pohovorte s učiteľkou a spoločne sa pokúste nájsť dôvod jej správania. Je možné, že každá z Vás má určité informácie a spolu nájdete dôvod správania a následne aj spôsob riešenia.
Ďakujeme za pochopenie a trpezlivosť.
S pozdravom
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.