Dobrý deň,
mám 6-ročného syna, s ktorým už rok máme ťažké obdobie. Keď sa mu niečo nedarí, rozzúri sa a začne búchať do vecí. Útočí aj na mňa. Momentálne nastala situácia, že zaútočil aj na moju mamu. Príklad: Hrá sa s legom a niečo mu spadne pod gauč. Chytí amok, kričí, nadáva a útočí na hračky, prípadne na mňa.
Ako ho mám upokojiť?
Ako mám reagovať?
Čakáme na psychologicko-pedagogickú poradňu. Učiteľky v škôlke vyjadrili názor, že nie je psychicky zrelý do školy. Inak je šikovný, múdry, rád kreslí. Inklinuje k agresívnym rozprávkam. Vždy ho záujme, keď sa tam niečo zlé deje.
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás s dôverou obrátili.
Z Vášho popisu je možné, že ide o problém s prežívaním a spracovaním emócií a následnou negatívnou reakciou na neúspech alebo veľkú frustráciu.
Ak je to možné, v prípade vznikajúceho konfliktu či problémovej situácie, nechajte dieťa najprv „vychladnúť“. V prípade, že je Vaše dieťa rozrušené, vy zachovajte pokoj. Ak je rodič pokojný, postupne sa upokojí aj dieťa a začne komunikovať. Ak na sebe cítite, že Vás dieťa rozrušilo, zavolajte radšej niekoho pokojného. Druhý rodič, babka, dedko, starší súrodenec Vám môžu pomôcť získať čas – na upokojenie dieťaťa aj Vás.
Pri komunikácii s rozrušeným, vystrašeným alebo nahnevaným dieťaťom sa pokúste obmedziť svoju gestikuláciu a mimiku na priateľský výraz a upokojujúce gestá. Veľmi rozrušené dieťa "nepočuje". Pri veľkom rozrušení dieťa i dospelí "prestávajú" počuť a myslieť. U detí sa to objaví oveľa skôr. Ich telo sa prispôsobí vypätej situácii a Vaše slová sa od neho len odrazia. Zvoľte neverbálne spôsoby upokojenia – gestami, priateľským výrazom, dotykmi. Pomôžu aj slová, no v tomto prípade je dôležitý tón hlasu. Nie obsah. Dieťa vníma ako hovoríte a nie to, čo hovoríte.
K agresívnemu alebo vydesenému dieťaťu pristupujte opatrne. Nechoďte príliš blízko (cca na dĺžku paže), aby ste mali oči v rovnakej výške alebo nižšie ako ono, prípadne pristupujte z boku (znova len do určitej vzdialenosti). Očný kontakt udržujte počas hovorenia, ale maximálne 6 sekúnd. Čím je dieťa pokojnejšie, tým bližšie môžete ísť. Prípadne mu ponúknuť dotyk, objatie. V prípade ak už dieťa počúva a vníma obsah toho, čo hovoríte, uistite ho, že je v bezpečí a o svojej láske k nemu.
Až po upokojení bude schopné diskutovať o probléme, pochopiť svoje nevhodné správanie, chyby, alebo inú kritiku. Vysvetlite mu, čo bolo nevhodné a súčasne predostrite správne riešenie. Napr. sa ho opýtajte, či sa to lego spod gauča vybralo tým, že kričal, následne mu ponúknite správne riešenie - nabudúce príď za mnou a spoločne ho spod gauča vyberieme.
V prípade akýchkoľvek otázok nás neváhajte kontaktovať.
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.