8-ročné dieťa nerešpektuje učiteľa. Čo máme my ako rodičia robiť, keď mu škola nevie zabezpečiť asistenta?

Dobrý deň,

ďakujeme, že ste sa na nás s dôverou obrátili.

Všetky prejavy, ktoré popisujete pramenia zo synovej diagnózy. Je dôležité k nim aj tak pristupovať. Dospelí by si mali uvedomiť, že dieťa to zvyčajne nerobí úmyselne, no súčasne musia spoločne hľadať spôsoby ako ich znížiť alebo nejako kompenzovať.

S asistentmi je momentálne problém asi na každej škole. Jedna z možností je tá, že si po dohode so školou nájdete asistenta sami a budete sami aj hradiť náklady s ním spojené. Aby ho škola mohla pustiť na vyučovanie, musia byť urobené niektoré kroky. Resp. s jeho prítomnosťou musia súhlasiť rodičia ostatných detí. Niekedy je to jediná šanca ako ho dieťaťu zabezpečiť.

Čo sa týka skákania do reči, tak dieťa s ADHD je často „nevyrozprávané“ a nedokáže ovládnuť svoju potrebu niečo povedať. Často to povie aj v nevhodnej chvíli a nedá sa zastaviť. Vtedy môže pani učiteľka nechať hovoriť syna a zakončiť to napríklad vetou: „Je to zaujímavé a po hodine si to rada vypočujem. Teraz však potrebujem prebrať učivo, prosím, skús teraz počúvať ty mňa.“

Ďalšia možnosť je spoločné hodnotenie. Dohodnite si s pani učiteľkou systém oceňovania. Za každý nevhodný zvuk a skákanie do reči syn dostane napr. smutného smajlíka. Keď ich bude mať 5, tak príde nejaká sankcia. Tak isto aj pri pozitívnom hodnotení. Ak bude počas hodiny ticho počúvať dostane usmiateho smajlíka. Keď ich bude 5, môže dostať odmenu. Dôležité je, aby mal motiváciu ovládať svoje správanie. Ocenenia i sankcie, aj mieru toho, čo je ešte tolerovateľné a čo už nie, si stanovte spoločne s pani učiteľkou. Spolupracujte.

To isté aj pri iných nevhodných prejavoch. Synovi je potrebné vysvetľovať, že prejavy cez hodinu, ktoré popisujete, sú nevhodné. Ak však pramenia z emočnej nestability alebo niečoho iného, čo „musí práve von“ dohodnite sa s ním a pani učiteľkou na možnosti ventilovať to. Napríklad, ak bude mať nutkanie sa postaviť alebo niečo vykríknuť, povoľte mu antistresovú pomôcku alebo zošit na kreslenie, aby vedel svoje impulzívne konanie kompenzovať vhodnejšou formou. Taktiež existujú "gumy" na stoličku, do ktorých si môže zaprieť nohy a tak sa upokojiť a podobne. Deti s ADHD často potrebujú pohyb alebo striedanie činností. Pedagóg môže zaradiť pre neho aj pre ostatné deti do výkladu krátke cviky na udržanie pozornosti. Alebo mu dovoliť prejsť sa po zadnej časti triedy, resp. nejako inak vhodne sa upokojiť. Ak si nájdete vhodný systém na zlepšenie sebaovládania a impulzivity v škole, dodržujte ho aj doma.

S prianím pokojných sviatkov

Kristína a Veronika.