Dobrý deň,
môj 16-mesačný syn je od narodenia neskutočne citlivý, plachý, bojí sa každého a ťažko znáša zmeny.
Príklady:
1. Absolútne odmieta iných ľudí, teda okrem mňa a manžela. Ani starí rodičia sa ho nemôžu dotknúť, alebo vziať na ruky. Ak sa mu prihovorí cudzí človek, hystéria.
2. Má strach z iného prostredia ako je jeho "bezpečný domov" - hystéria v obchode, bojí sa svetiel, zhluku ľudí, hlasnejších zvukov, nevydrží v dome starých rodičov. Pozerá sa na steny, plače, pýta sa preč, naposledy sme napríklad riešili strach ísť v aute, pretože pršalo a išli stierače. Potom 45 minút strach z leukoplastu na ruke po očkovaní, strach keď vonku fúka vietor a hýbu sa listy na stromoch. Ale v búrke sa pýta na terasu, má rád dážď a tlieska, keď hrmí.
3. Nespolupracuje pri žiadnom vyšetrení s lekárom (poradňa). Naposledy pred mesiacom sme absolvovali preventívne detskú neurológiu, pretože syn sa vtedy ešte nepostavil. Nebolo možné ho vyšetriť. Doslova nám napísali "nebolo možné vyšetrenie, dieťa nespolupracuje, silno naviazané na matku". Záver - pozorovanie s podozrením na nervovú chorobu.
Syn je zdravý, vyvíja sa a pekne napreduje, ale je veľmi úzkostlivý. Vidím, že je to silný strach, najmä ak ide o ľudí. To nie je plač, ale amok (trasie sa, kričí až mu idú sliny z úst, zo strachu začne až mykať hlavičkou).
Snažíme sa - pravidelne chodíme na pár minút k rodičom, na ihriská, do parku, pozývame rodinu k nám, kde sa cíti bezpečne.
Ako správne posmeľovať takýto typ dieťatka, aby nemal ešte väčší odpor z neznámeho?
Aké sú možno znaky toho, že psychicky niečo nie je v poriadku?
Cítim, že je zdravý, ale jeho úzkosti a strach sú veľmi silné. Pre neho je to určite ťažké, no pre nás rovnako. Ako s ním správne pracovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás obrátili.
Vidíme, že synčeka ľúbite a je pre vás dôležité jeho správny vývoj. Určite sa cíti milovaný a je na vás veľmi fixovaný, čo potvrdzuje aj záver z neurológie. Synček zrejme prežíva obdobie separačnej úzkosti, ktorým si musí prejsť každé dieťatko. Je však dôležité, aby sa postupne osmeľoval, skúmal okolie. Ak by sa tak nedialo, bolo by vhodné obrátiť sa na pediatra resp. na centrum včasnej intervencie vo vašom okolí.
Možno vám však pomôže aj pár našich odporúčaní:
Či je toto plačlivé a bojazlivé správanie len obdobím vo vývoji, vrodený temperament, alebo niečo iné, ešte nie je možné určiť kvôli nízkemu veku. Keby sa to nezlepšovalo, alebo by sa to naopak zhoršilo, určite by bolo vhodné poradiť sa s odborníkmi, ktorí majú výhodu osobného stretnutia s vami i synčekom.
Veríme, že situácia sa postupne upraví, ale v prípade potreby nás neváhajte kontaktovať.
S prianím príjemného dňa
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.