12,5-ročná dcéra má ADHD a ADD. Ako postupovať, keď ju už nezvládame?
ZodpovedanéDobrý deň,
rada by som sa poradila ohľadom možnosti, že ako pomôcť dieťaťu a hlavne aj sebe. 12,5-ročnú dcéru už s manželom nezvládame. Končí 6. ročník a tento posledný rok je pre nás brutál v správaní.
Má ADHD, ADD, slabú dyslexiu. Možno má autizmus, ten nie je potvrdený. Je integrovaná. K psychológovi sme chodili od 3 rokov a žiadna pomoc. Ja som sa jej musela povenovať. Išla k neurologičke a integrovali ju. Psychológ nič, len sedenie a ako sa k nej správať. Berie už Atofab 18 mg, Tebokan, Pyridoxin. Má 55 kg.
V škole je tichá, nevyhľadáva kamarátky, je hanblivá a učiteľka ju chváli. Keď príde zo školy, tak sa rozplače - ten mi robil zle, ten sa mi smial. Už raz písali niečo o šikane a v škole sa rozplakala. V škole je to už dobre a deti sa z nej nesmejú.
Keď jej doma niečo poviem, tak nereaguje. Keď poviem, aby si poupratovala na stole, aby sa išla učiť, tak papuluje a nadáva. Keď jej niečo poviem a zakážem, tak brutálne trieska s dverami. Ide do kúpeľne a asi 5x buchne s dverami. Kope do dverí, hádže s vecami. Niečo jej poviem, odpovie mi "drž hubu". Takto rozpráva aj s manželom.
Keď sa s ňou rozprávam a vysvetľujem, tak jej je to jedno. Keď jej dám na zadok, tak ešte viac začne vystrájať. Zoberiem jej mobil za trest a nastáva brutálny krik, trieskanie s dverami, nadávky.
Keď mi povie "drž hubu", tak mám chuť ju vyfackať, ale nespravím to. Na druhej strane za to nemôže, že dostane amok. Ak ideme k rodine, či už na návštevu alebo na narodeniny, tak mi doma 5 minút pred odchodom dostane blok. Povie, že nikde nejde. Resp. nevie či chce ísť. Porozprávam sa s ňou. Potom už ide, prídeme na dané miesto, vojde do domu a dostane skrat. Následne plače a vrieska, že chce ísť domov.
Do mladšej sestry stále zápara. Bijú sa. Niekedy sú dni, že sa spolu pekne hrajú a o nich ani neviem. Sú horšie dni, kedy na nás je už veľa. Z našej strany je motivácia, pochvala ale aj tresty. Napr. zoberiem niečo obľúbené a hneď má záchvat. Neskôr si povie a čo že nemám mobil. A naďalej si neváži rodičov, nič s ňou to nespraví. Namiesto toho, aby sa ospravedlnila, tak príde a vraj mi jej máme prepáč povedať my. Rozprávame sa s ňou, vysvetľujeme jej aj to, že to nie je príjemné pre susedov. Často neskoro večer dostane amok, vrieska, dupe, trieska, nadáva a nič na ňu nezaberá.
Ako jej môžeme pomôcť?
Je možné, že potrebuje silnejšie lieky a psychoterapeuta?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- 3-ročný synček nechce rozprávať. Súvisí tento blok aj so starou škôlkou?
- Ako zlepšiť pozornosť 7-ročného dieťaťa?
- Mám podozrenie, že môj 12-ročný syn má Aspergerov syndróm. Ako mu môžem pomôcť?
- 16-ročný syn má vysoké IQ, ale má poruchu krátkodobej pamäte. Akého odborníka...
- 10-ročné dieťa máva rukami. Znamená to nejakú poruchu správania?
- 3-ročná dcéra nás ignoruje, nereaguje na otázky a občas je divná. Je jej sprá...
Dobrý deň,
ďakujeme, že ste sa na nás obrátili.
Vaša situácia nie je jednoduchá, ale vidíme, že nestrácate nádej a lásku k dcére.
Budeme sa snažiť poradiť v niektorých veciach.
Je dôležité zistiť, či má dcéra aj autizmus. Pri poruchách autistického spektra sú spoločnými znakmi problémy v komunikácii a v sociálnej oblasti, najmä s čítaním pocitov iných ľudí, resp. so schopnosťou prispôsobovať sa a reagovať na zmeny vhodným spôsobom. Podľa Vášho popisu je u dcérky takých problémov menej, keďže v škole sa v súčasnosti dokáže pomerne dobre adaptovať.
V prípade afektívneho správania si skúste odsledovať, kedy je jej afekt neovládateľný a naozaj za to nemôže, kedy ide výslovne o spôsob manipulácie, aby dostala, čo chce a získala si svoje. V prípade takéhoto citového vydierania neustúpte, zrejme budete potrebovať veľa trpezlivosti a vnútornej sily. Veríme, že sa to oplatí. Vy zostaňte vtedy pokojná, aj keď to nie je jednoduché. Ak budete cítiť, že strácate pokoj a kontrolu sama nad sebou, zavolajte manžela, ak je pokojný on. Môžete sa takto pri nej aj striedať. Až keď bude pokojná, diskutujte s ňou o dôvodoch jej nevhodného správania, vyslovte konštruktívnu kritiku a ponúknite model správnej reakcie. Nenechajte sa vyprovokovať.
Je vo veku, keď ju okrem základnej diagnózy, výrazne ovplyvňuje aj hormonálna nerovnováha v rámci puberty a potreba sebapresadenia a odpútania sa. Možno pomôže, ak sa k nej v týchto rozhovoroch budete správať ako k rovnocennej, resp. dospelej. Dosť pomáha aj logika.
Problém s odchodom na návštevu sa pokúste riešiť mimo toho času. Napr. ju požiadajte pár dní predtým, aby sa s Vami porozprávala. Dopredu jej sľúbte, že to bude rozhovor bez nejakých následkov. Vysvetlite jej, že máte ísť na návštevu a predtým bol problém. Poproste ju, aby sa Vám snažila vysvetliť prečo vznikol. Necítila sa dobre? Bála sa? Chcela robiť niečo iné? Ublížil jej tam predtým niekto? Čo by jej pomohlo, aby sa tam tešila, alebo sa tam cítila dobre? V časovom strese by však tento rozhovor asi nebol vhodný. Nechajte si naň čas a priestor, keď budete len dve.
Ohľadom liekov Vám radiť nemôžeme, ale rozhodne by sme odporúčali psychologickú pomoc. Určite však od psychológa, ktorý bude pracovať prevažne s ňou a na rozhovor s Vami si vyhradí max. 5 minút na krátke zhodnotenie postupu a správania doma.
Ak nebude chcieť chodiť na sedenia, skúste niektoré internetové poradne. Napr. IPcko, Linka detskej dôvery, Linka detskej istoty a podobne. Tam vie aj chatovať alebo si mailovať s odborníkmi, prípadne jej budú vedieť odporučiť, kde a za kým ísť.
V prípade potreby nás kontaktujte cez sociálne siete, mailovú adresu.
Prajeme príjemný deň.
Kristína a Veronika
Akčné rodiny
IG a FB: @akcnerodiny
V prípade otázok a potreby ďalšej pomoci nás neváhajte kontaktovať.