Dobrý deň,
moja 16 mesačná dcéra je veľmi veľmi uplakaná. Od narodenia bola stále viac uplakaniejšia, ale teraz, či je normálne čo sa deje posledné dni. Len otvorí ráno oči a už plače. Plače skoro celý deň. Chodí za mnou, stoná mi pri nohách. Chce sa len na rukách nosiť, alebo hrať sa so mnou nonstop. Jedna aktivita ju baví 3 minúty a už sa zasa nudí a hľadá niečo iné. Keď ju vezmeme von, tak niekedy ju to baví a inokedy plače aj vonku. Niekedy vedela napodobniť zopár zvieratiek, ale teraz veľmi veľmi málo. Tiež sa nechce učiť žiadne nové veci.
Ukazujem jej v knihe zvieratká. Snažím sa ju naučiť, aby mi ukázala aspoň jedno. Ju to nebaví, nechce sa učiť. Málokedy sa vie s niečim sama pekne pohrať. Baví ju pozerať telku. Keď jej pustím detské pesničky, tak to je jediný spôsob ako si ja môžem niečo urobiť.
Nikdy z nej nebol veľký jedák, ale posledné dni do nej nič iné ako kašičky a ovocie nedostanem. Predtým mi píla aspoň dosť mlieko. Keď vidí teraz fľašu s mliekom, tak sa hádže, plače, ohadzuje sa rukami. A najhoršie je, keď sa zobudí v noci na to, že je hladná. Doteraz sa budila raz v noci na mlieko, ktoré vypila a spala ďalej. Mlieko chytiť nechce, tak máme plač znova hodinu kým mi na rukách nezaspí. A keď ráno vstane, tak znova to isté. Chodí a plače. Veľakrát padá na zem. tak je ešte viac plaču.
Je to v poriadku?
Pred tromi dňami bola u nás asi nejaká viroza, keďže sme všetci zvracali - vrátane malej. Tá zvracala asi 10x, ale potom sa jej polepšilo a pila veľa vody.
Asi 2 mesiace dozadu spadla na hlavu dozadu. Boli sme na pohotovosť, urobili jej RTG hlavy, všetko bolo v poriadku. Jej správanie sa nezmenilo až teraz. Chodili sme aj na neurológiu kvôli problémom, ktoré nastali pri pôrode. Povedali nám, že je všetko v poriadku. Po pôrode mala iba zvýšený hypertonus.
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
osobne by som dieťaťu do 2 rokov telku nepúšťala vôbec. Môže byť spúšťačom plaču, porúch zaspávania či agresivity.
Každé dieťa má iný temperament, to Vaše je od začiatku uplakanejšie a má separačnú úzkosť orientovanú na mamu.
Momentálna zmena apetítu je jednoznačne súvisiaca s dcérkiným vracaním. Netrápte sa tým, prejde to. A keď Vám píšem, že netrápte sa, tak naozaj sa netrápte. Sama ako matka mám doma nejedáka a je to zbytočný stres ak sa na to zameriate. Pokiaľ dieťa z dldodobého hľadiska prospieva, tak to treba proste brať tak ako to je. Aj tak sa s tým málokedy dá niečo urobiť. Samozrejme minimalizujte vyjedačky pomimo hlavných chodov - tyčinky, kapsičky, chrumky.
Čo sa týka ukazovanie v knižke, predpokladám, že súvisí s dcérkiným temperamentom, že ju veci nebavia. Minimalizovaním pozerania TV by ste sa mali prinavrátiť k týmto upokojujúcim aktivitám, možno sa tým pádom zlepší aj jej "nervozita".
Niektoré detičky sú náročnejšie ako iné, je to pre rodičov o to väčšia výzva, ale s láskavým prístupom, trpezlivosťou a heslom je to len obodbie, to určite všetko zvládnete. Nieste v tom sama, posťažujte sa kamarátke, parnerovi, mame. Je to náročné, ale podpora blízkych, najmä pri separačnej úzkosti s tým, že "nemôžete ísť ani na WC" je dôležitá. AJ 10 minút bez dcérky Vám padne dobre a budete ako "znovuzrodená", plnšia energie a optimizmu pre náročnejší čas s dcérkou.
Prajem pekný zvyšok dňa.
MUDr. Denisa Jaššová
Instagram: @pediatricka_denjas