Dobrý deň,
náš syn je pokojné dieťa, ale cca od 8,5 mesiaca si zvykol dožadovať svoje. Napríklad si zaumienil, že mu vadí prebaľovacia podložka. Keď ho tam dávam, tak kričí, krúti sa a “uteká” mi.
Keď odchádzam z miestnosti, tak sa niekedy hystericky rozplače. Keď mu nedáme do ruky vec, po ktorej sa naťahuje (niečo zakázané, čo mu nechceme dať a náhodou to zbadá), alebo keď sa má kúpať začal bezdôvodne plakávať, prípadne keď ho z rúk položím dole.
V takýchto situáciách sa zvykne veľmi rozplakať. Ja ho vezmem na ruky, snažím sa odviesť rôzne jeho pozornosť a zabaviť ho, aby prestal plakať. Manžel s tým nesúhlasí a myslí si, že nás tým manipuluje, aby dosiahol pozornosť. Zvykol si, že ho vezmem na ruky a manžel nechce, aby bol neskôr rozmaznaný. On ho radšej nechá plakať kým sa sám neupokojí a s tým ja nesúhlasím.
Hľadáme kompromis.
Je možné, aby také malé dieťa zámerne takto manipulovalo rodičmi?
Alebo je ešte maličký a neuvedomuje si to a iba potrebuje uspokojiť svoje potreby?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
nadpis, teda či môže manipulovať, by som hneď znegovala. Aj keď čítam Vaše obavy na reakcie, tak mi príde, že sú to bežné reakcie dieťatka, ktoré vyplývajú z jeho osobnosti a naplnenia jeho potrieb, s ktorými však sa už dá pracovať, vychovávať.
Že plače keď odídete z miestnosti. To súvisí so separačnou úzkosťou pre tento vek bežnú. Takže to nie je žiadny druh manipulácie, ale naprogramované stereotypy v našej DNA, s tým sa pracovať nedá. Začína sa okolo 8. mesiaca a môže trvať rôzne dlho - najväčšia býva okolo 13.-15.mesiaca, to tak proste je "to neoklameme".
Keď ho položíte dole a plače tak Vám tým hovorí, že dole byť nechce. Rovnako keď mu zoberiete hračku a rozplače Vám hovorí že ju chce.
V tomto veku už ale s emóciami bábätka pracovať môžeme. Na mňa veľmi pozitívne zapôsobila knižka Psychológia pre milujúcich rodičov, z ktorej čerpám asi v mojom prístupe. Každý si však prístup hľadá sám, presne ako píšete, aj po dohovore s partnerom a s jeho pohľadom na výchovu, je to o kompromise.
Podľa mňa je vhodné vysvetliť dieťatku, : "Nemôžeš mať teraz hračku, lebo ideme sa prebaliť..." Dieťatko chápe hoci nevyzerá, že chápe. Učíme ho tak sebaregulácii emócii.
Ak však plače napriek tomu, určite by som mu poskytla náruč / hračku naspäť. Každé zamrnčanie riešiť odvracaním pozornosti podľa mňa nie je vhodné, dieťa má vedieť vysporiadať sa s emóciami, bôľami a teda Vy ako rodič máte pomenovať problém.
Dovolím si Vám odfotiť tu stránku zo spomínanej knižky, kde popisujú presne ako postupovať.
Prajem pekný zvyšok dňa.
MUDr. Denisa Jaššová
Instagram: @pediatricka_denjas