Dobrý deň,
3-ročný syn má pravdepodobne diagnózu PFAPA syndróm - 8x mal atak s vysokým CRP a vysokými teplotami (bez iných chorobných príznakov).
Naša pediatrička si myslí, že to nie je tento syndróm. Vraj syn je jednoducho taký "zápalový typ". Vždy mu vyskočia hodnoty CRP a to skoro nad 100.
Keby nemal PFAPA syndróm a mal by bakteriálnu či vírusovú infekciu a podám mu čapík Prednison, tak stlmil by horúčku?
Potlačil by zápal na nejaký čas a nevyliečil ho?
Vrátila by sa mu horúčka a musel by užívať antibiotiká?
Správne som tomu pochopila?
Ďakujem
Dobrý deň,
v podstate je to tak, že rozlíšiť či ide o infekciu alebo záchvat PFAPA syndrómu sa dá na základe klinických príznakov, nie na základe laboratórnych či iných vyšetrení.
Pri kortikoide - Prednisone je to tak, že ak teplota po podaní kortikoidu neklesne, pôjde pravdepodobne o iný stav ako záchvat PFAPA syndrómu.
Niečo o PFAPA syndróme:
Pre diagnostiku PFAPA syndrómu je veľmi doležitý dôkladný rozbor anamnézy a príznakov počas záchvatu (vek prvého záchvatu medzi 2 - 4 roky, trvanie, prítomné je bezpríznakové obdobie medzi záchvatmi, pridružené príznaky) a vylúčenie iných príčin horúčky (napr. infekcia, porucha imunity, niektoré ochoreniakrvotvorby).
Dôležitým znakom je celkovo dobrý stav dieťaťa medzi záchvatmi a prospievanie.
Diagnóza sa stanovuje na základe vylúčenia iných príčin opakovaných horúčok a na základe typických klinických príznakov. Veľmi dôležitý diagnostický znak je tzv. pozitívny kortikoidový test – t. j. pokles horúčky po podaní nízkej dávky kortikoidu. Ak teda dieťa reaguje na podanie Prednisonu (a nie klasického Paralen/Nurofen, tak je to veľmi podozrivé z diagnózy PFAPA.
Nápomocným môže byť aj teplotný denník, kde si rodič značí výskyt horúčky, trvanie a iné príznaky. Dôležitá je aj tzv. uniformita – t. j. podobnosť/rovnakosť jednotlivých záchvatov. Dôležitou súčasťou diagnostiky je realizácia vyšetrenia zápalových markerov (napr. CRP), ktoré sú typicky počas záchvatu PFAPA syndrómu zvýšené (neraz aj na veľmi vysoké hodnoty, pokojne aj na 100 ako píšete), pričom v medzizáchvatovom období sú tieto parametre v norme. Pred stanovením diagnózy PFAPA syndrómu je vhodné vylúčiť chronickú streptokokovú infekciu mandlí na základe výteru alebo sérologických krvných vyšetrení.
Dôležitým údajom pre lekára je aj slabšia odpoveď horúčky na podanie klasických
liekov – antipyretík, ako aj neúčinnosť často nesprávne ordinovanej antibiotickej liečby, keď rodič nepozoroval rozdiel v priebehu záchvatu s antibiotikom alebo bez neho.
V diagnostike neexistuje jednoznačný genetický test.
Pre viac info Vám odporúčam stiahnuť si brožúrku od MUDr. Jeseňáka: dajte do google PFAPA syndrom Jeseňak. Je to taká brožúrka s dráčikom na stranke www.novartis.sk.
Prajem pekný zvyšok dňa.
MUDr. Denisa Jaššová
Instagram: @pediatricka_denjas