Má môj syn prejavy autizmu alebo Aspergera?

Dobrý deň,

keďže som prvorodička, neskúsená a rodinu mám ďaleko od nás a živím sa z informácií na nete, rada by som si prečítala Váš názor.

Synček má 19 mesiacov. Chodiť začal v 14. mesiaci, štvornožkovať asi, keď mal 11 mesiacov. Nadväzuje očný kontakt, ukazuje na všetko a stále. Všetko chce vedieť. Keď niekto plače vonku, hneď na neho ukáže a pozrie sa na mňa, či počujem a má smutný výraz tváre.

Ak sa udriem, tak príde, dá mi pusinku sám od seba. Rozumie humoru. Dám mu blízko úst tyčinku a zoberiem späť, tak sa veľmi smeje. Opakuje to a robí to aj mne. Napodobňuje asi 15 druhov zvierat, slovom aj pohybmi, počúva na meno, robí úlohy. Keď vidí papier na zemi, povie "kôš", zdvihne ho a odhodí. Šaty dáva do práčky. Sem-tam aj uprace po sebe hračku, keď ho poprosím. Minule našiel utierku na stole a začal akože upratovať. Metlu tiež tlačí pred sebou.

Nie je úzkostlivý, nemá výbuchy hnevu. K mojej kamarátke ide bez problémov a hovorí jej "moja moja", aby ho zdvihla. Zaspáva sám od 2 mesiacov a aj prespí celú noc. Niekedy ma potrebuje, zdvihnem ho na 3 minútky a hneď zaspí. Od 18. mesiacov ma začal intenzívne napodobňovať v slovíčkach. Povedal už aj "kcem" miesto chcem. Na zvuky podľa mňa reaguje dobre, hneď sa na mňa pozrie a ukáže smerom na zvuk a čaká, aby som mu povedala, čo to je. Ak má možnosť, tak tam aj ide, aby sa na to pozrel.

Čo sa mi však nepozdáva, podľa mňa má menší záujem o detičky. Keď bol menší, tak na ihrisku k nim stále išiel, pozoroval ich. Teraz ho deti až tak nezaujímajú, skôr skúma veci okolo seba. Pokiaľ sme ale na prechádzke, už z 10 metrov ukáže a hovorí opakovane "bába, bába, bába" a pozerá sa na mňa. A to až pokým nepoviem, že áno, bába. Tak to opakuje dookola. Zriedkavo ide k deťom na ihrisku. Keď sa aj rozhodne, tak iba kvôli hračkám. Keď vidí chlapčeka a bicykel, tak ide k bicyklu. Skôr ho zaujímajú dospelí. Už z ďaleka aj v obchode mi ukazuje a hovorí "ujo a teta". Keď sme na návšteve, mám pocit, že volá chlapčeka sa hrať. Napríklad búcha po veľkej lopte a pozerá sa na neho s úsmevom a jeho oči hovoria, že: "No, poď aj ty!"

Ďalej sa mi nepozdáva, to, že sa takmer vôbec nehrá, kde by niečo predstieral. Napríklad - akože netelefonuje. Iba si priloží na 2 sekundy telefón a pozerá sa na mňa, či to vidím. Nehrá sa s plyšákmi tak ako keby boli deti. Zriedkavo mi dá k ústam nejaký predmet a povie "mňam". Zoberie aj nejaké zvieratko, napríklad koníka. Napodobňuje jeho zvuk a robí akoby koník cválal. Hrá sa tak, že posúva autíčka, napodobňuje ich ako robia, sem-tam potočí aj kolesami, do smetiarskeho auta dáva kocky, veľa si "číta", ukazuje a napodobňuje zvieratká, ktoré tam vidí. Keď robím čaj z jeho hrnčekovej súpravy, tak sa len pozerá a napodobní iba to, že pije a odhodí ho. Ale "neuvarí" mi napríklad kávu či čaj. Napodobňuje aj v knihe emócií, ako vyzerá, keď niekto má nervy a podobne.

Posledná vec - bojí sa sám na odrážadle. Nechce sa ani pustiť. Radšej ho bude tlačiť pred sebou. Iné detičky v jeho veku jazdia na nich dobre, no on je opatrnejší. Po schodoch, keď mi drží ruku, tak ide pekne hore aj dole.

Tieto 3 také oblasti som si všimla, ktoré podľa mňa by mohli byť u neho lepšie.

Ďakujem