Je dieťa, ktoré sa nepozerá do očí autista?

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho štvormesačného dieťaťa, lebo kamarátka mi dala chrobáka do hlavy ohľadom autizmu. Dieťa je šikovné, pretáča sa na bruško, otáča sa za hračkou, hneď vystrie ruku Pästičku máva zatvorenú. Keď chytí pri papaní fľašu, tak ich za 5 sekúnd zatvorí. Na brušku tak isto. Pästička zatvorená, ale keď uvidí hračku, tak ju hneď otvorí. Hrá sa a opäť ju zatvorí.

Začala som sledovať jeho oči a som trochu vystrašená. Keď sa ráno zobudí a uvidí ma, tak sa začne usmievať, blabotať. Niekedy sa nepozerá do mojich očí, ale na moje ústa alebo na môj cop.

Teší sa zo mňa stále. Ak ho nechám dlhšie v postieľke s hrazdičkou, tak sa pekne hrá usmieva sa, blaboce na hračky. Potom ma začne volať a keď ma uvidí, tak sa teší. Alebo sa len tak na mňa pozerá a sám od seba sa usmieva na mňa. Ale to zriedkakedy.

Keď ho prebalujem, tak sa na mňa diva a vtedy priamo do očí. Kecáme spolu. Keď chce, tak je komunikatívny. K neznámym je milý, usmieva sa, pozerá sa na nich. Neviem či pozerá do očí alebo do tváre.

Keď ležím s ním v posteli a on je na boku, tak ja mu spievam. Vôbec sa na mňa nepozrie. Teda maximálne na sekundu do očí a na ústa. Sleduje moje vlasy, obchytkáva moju tvár, pozerá sa na ruky.

Keď ho zložím do postieľky, tak sa díva na môj cop. Keď sa k nemu priblíži manžel (je bradatý), tak hneď obchytkáva jeho tvár, pozerá sa zaľúbene na neho. Strká si rúčku do jeho úst, do nosa, pozerá sa mu do očí a na ústa. Keď sa k nemu priblížim ja, tak väčšinou sa pozrie smerom na strop a hneď dáva ruky do svojich ust.

Keď niekedy cestujeme, tak občas vôbec nereaguje na to, keď sa k nemu prihováram. Potom sa usmeje, lebo vie, že hovorím na neho, ale nepozrie sa.

Hladkať a pusinkovať sa nechá. Keď mu dám pusu, tak sa usmeje. Niekedy sa aj zahanbí. A keď ho hladkám na brušku, tak vždy chytí moje ruky. Alebo si iba dá svoje ruky na moje. Vidím, že potrebuje kontakt rúk.

Ja som doteraz ani nevedela, že treba s ním mať očný kontakt. Nerobila som to, bola som v tom, že stačí ak sa pozrie na mňa, na moju farebnú košeľu, okuliare, vrkoč nad hlavou. Nevedela som, že priamy očný kontakt je až tak dôležitá. Kamarátka mi povedala, že keď sa nedíva do očí, tak môže ísť o autizmus.

Aký je Váš názor?

Ďakujem