Dobrý deň,
mám skoro 2-ročnú dcérku, ktorá je veľký mojkačik. Je veľmi odvážna a smelá, spoločenská a aktívna. Nie je zase taký živel, má aj chvíľky počas dňa, kedy si čítame knižku, pozrie rozprávku, alebo sa povozí na bicykli či v kočíku.
Problém je, že nerozpráva. Vie ako robia zvieratká, prípadne auto. Povie pár jednoduchých slov ako tata, toto, tam, cem. Používa ich máličko. Pozrie sa mi do očí, že ako to hovorím ja keď ju vyzvem, ale ústa zatvorené alebo len bľaboce.
Má staršieho brata, ktorý tiež neskôr začal rozprávať, ale v jej veku teda povedal viac. Neustále na ňu hovoríme, pýtame sa jej, opakujeme čo je čo, čítame. A nič.
Čo ešte môžeme urobiť, aby sa jej jazýček rozviazal?
Máme navštíviť lekára?
Ďakujem
Dobrý deň,
pre dvojročné deti by som všeobecne odporučila logopédiu v prípade:
Ak toto spĺňa, tak to chce čas a podnety a jazyk sa rozviaže viac.
V rámci stratégii môžete robiť nasledovné:
1. Nasledovanie záujmu dieťaťa.
Pozorujte dieťa a hovorte nahlas slová a vety, ktoré vyjadrujú jeho záujem.
2. Čakanie.
Nezabudnite dať dieťaťu príležitosť a čas na vyjadrenie jeho potrieb. V tomto období je z dieťaťa už „dobrý“ komunikátor, ktorý vám pomocou gest, zvukov, prvých slov, ale aj dvojslovných kombinácii dá vedieť, čo potrebuje, čo si myslí alebo čo cíti. Ak vám to pomôže, počítajte do desať (alebo aspoň do päť) a nechajte sa prekvapiť schopnosťami dieťaťa. Nerobte všetko za dieťa, nepredvídajte jeho potreby. Pokúste sa v sebe zadržať inštikt pomáhať mu, čím vytvoríte nespočetné množstvo príležitostí na komunikáciu.
3. Vylaďte sa na rečovú úroveň dieťaťa.
Pokúste sa hovoriť v krátkych vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie ako prehovory vášho dieťaťa. Ak dieťa povie „toto“ a ukazuje na keksík vo vašej ruke, rozšírte jeho prehovor o jedno slovo: „Chceš toto?“ alebo „Toto papať.“
4. Okrem pomenúvania predmetov v okolí dieťaťa je potrebné pomenúvať aj činnosti:
A to tie, ktoré vykonávate (napr. hráme sa, sadni si, pozri, nájdi, ideme, nakupujeme, ošúpeme, krájame), ako aj vlastnosti predmetov (napr. páli, veľké, mokré, mäkké) a ich umiestnenie (napr. tam, tu, dole, hore, dnu, von). Samotné pomenúvanie však nestačí. Ak napríklad ukážete dieťaťu v knižke loď („neznáme“ slovo), povedzte mu, že loď pláva na vode (slovo voda je pre dieťa „známe“) a pri najbližšej vychádzke k rieke mu ukážte loď.
5. Tvárou v tvár.
Znížte sa na úroveň dieťaťa. Prisadnite si k nemu na zem, keď sa hrá, zohnite sa k nemu, keď sa ho niečo pýtate, vyložte si ho do lona, keď mu čítate z knižky. Dieťa aj v tomto období potrebuje pri vzájomnej komunikácii vidieť vašu tvár.
6. Gestá.
Dieťa v tomto období stále používa na vyjadrovanie gestá. Gestá používa hlavne vtedy, ak sa nevie vyjadriť slovom alebo zvukom. Okrem toho dieťa často spája dve gestá (napr. ukáže na keksík a prikývne hlavou) alebo gesto so slovom (napr. ukáže na keksík a povie „áno“), čo predznamenáva objavenie sa dvojslovných kombinácií v jeho reči. Aby ste podporili používanie gest u dieťaťa, sami gestá používajte. Pridávajte ich k svojej reči. Ak opakovane dochádza k zlyhaniu komunikácie v rovnakej situácii alebo ak si dieťa žiada veci krikom alebo plačom (lebo sa nevie inak vyjadriť), poskytnite mu jednoduché gesto spolu so slovom. Možno nabudúce sa pokúsi o napodobnenie gesta, ktoré ste mu ponúkli.
(Informácie z knižky Kniha o detskej reči)
Prajem pekný zvyšok dňa.
MUDr. Denisa Jaššová
Instagram: @pediatricka_denjas