Ako naučiť ročné dieťa spávať v postieľke?

Dobrý deň,

mám ročnú dcéru, ktorá chodieva spávať okolo 20:30 - 21:00 a vstáva 6:30. Hneď po prebudení je veľmi nervózna, uplakaná, pýta sa na ruky, potom hneď dole, zase na ruky, zase dole atď. Zakaždým je do hodiny už veľmi unavená, podráždená a chce spať.

Cez deň máva 3 spánky (prvý od cca 8:00, druhý od 12:00 a tretí okolo 16:30). Prvé dva trvajú okolo hodinu a pol, posledný tak 45 minút. Skúšala som jej to poposúvať, zmeniť na dva spánky, aby šla aj večer skôr spať, ale bez úspechu. Keď je unavená, tak robí to čo ráno - plače, kričí, pýta sa na ruky, dole z rúk. A hneď zase na ruky, hneď dole a okrem toho hryzie.

Takže i napriek mojej snahe sa mi to poposúvať nepodarilo. Navyše ani jeden z týchto spánkov nechce mať v postieľke. Cez deň spáva výhradne v kočíku, iba cez noc v postieľke.

Je normálne, že je tak skoro po prebudení unavená a chce spať?

Máte nejaký tip ako naučiť dieťa spávať v postieľke?

Môj druhý problém spočíva v tom, že sa od nej nemôžem pohnúť ani na krok. Väčšinou ju musím mať na rukách prevažnú väčšinu dňa (čo je už celkom náročné, keďže váži 11 kg). Nedokáže sa pohrať sama ani pár minút. Máme kuchyňu spojenú s obývačkou, v obývačke hraciu podložku, milión hračiek, knižiek.
Keď sa tam spolu hráme, je všetko ok. Akonáhle si potrebujem niekam odskočiť, napríklad len doniesť jej čaj, alebo napiť sa, hneď sa rozbehne za mnou do kuchyne s bojovým pokrikom. Začne sa pýtať na ruky a keď ju zoberiem na ruky, tak ma častokrát aj uhryzne, lebo je nahnevaná, že som odišla.
Keď ideme potom naspäť do obývačky, tak sa už nechce ani hrať s hračkami, musím ju mať celý čas na rukách a ona sa hrá nie s hračkami ale so mnou (robí si zo mňa preliezku, obzerá mi ruky, nos, uši, naťahuje tričko atď).

Vyskúšala som už kadejaké hračky aj nehračky, ale s ničím sa sama nevie pohrať. Skúšala som ju zapojiť do činností, ako je vyberanie prádla z práčky, vykladanie riadu z umývačky, to ju celkom baví, ale to sa nedá robiť celý deň.

Okrem toho si neviem vysvetliť, že keď prídu na návštevu starí rodičia, tak sa s nimi vie pekne hrať bez plaču, bez zúrenia. Ja zatiaľ, tak aby ma nevidela, niekam odídem niečo si poupratovať rýchlo, alebo porobiť čo treba a všetko je v poriadku, pekne sa hrá so starými rodičmi.
Keď sa však vrátim, tak hneď ako ma zbadá sa zase rozbehne s bojovým pokrikom za mnou a len na ruky, na ruky. To isté robí aj keď sa manžel vráti z práce - hráme sa, v tom zbadá, že sa manžel vrátil z práce, vrhne sa k nemu s tým svojím pokrikom a len na ruky a potom ani za svet dole a robiť niečo iné.

Obaja aj s manželom ju zbožňujeme, je to naše vymodlené jediné dieťa, stále by sme ju len stískali, bozkávali a mojkali. Takže nedostatkom blízkosti a kontaktu to nie je.

Vedeli by ste mi vysvetliť toto správanie?

Ďakujem