8 mesačná dcéra sa vyhýba očnému kontaktu. Je to v poriadku?

Dobrý deň,

keď mala moja dcérka 3,5 mesiaca, tak absolvovala prefuk očných kanálikov. Ten sa ale skomplikoval a trval dlhšie. Nakoniec museli vymodelovať nový kanálik, pretože vôbec ho nemala dozretý a očko jej vkuse 3 mesiace hnisalo.

Pri zákroku sme neboli, nepustili nás dnu. Len sme čakali na chodbe. Plač bol neskutočný, potom som nemohla dcérku ukľudniť ďalšiu pol hodinu. Záchvatovo plakala. Ani kojenie nepomohlo.

Odvtedy som začala pozorovať, že dcérka nám uhýba pohľadom. Z diaľky nemá problém sa na nás pozrieť, či nás sledovať. Ale keď si ju dám na ruky, alebo mi sedí na kolenách oproti mne a hráme sa, tak nechce sa na mňa a vlastne na nikoho z rodiny kto ju tak má dlhšie pozrieť.

Zámerne uhýba pohľadom. Aj keď ju kŕmim v stoličke - vytáča sa. Má 8 mesiacov.

Myslíte si, že tento zákrok mohol spôsobiť u nej nejakú traumu?

Alebo ide o autistický príznak?

Dcérka je tichšia, málo výska, nahlas sa tiež smeje málo (musíme vyprovokovať). Okolie, členov rodiny sleduje príchod/odchod, pekne reaguje aj zamáva. Tiež máva často ruky v pästičke, nie silno zovreté. Chýba mi u nej taká ta uvoľnenosť. Neurologička tvrdí, že je v poriadku, že akurát psychomotorický vývin je troška hraničný. Je veľká a nazvala ju floppy baby.

Pediatrička zase hovorí, že je možno pozadu a že to dobehne. Každý ma upokojuje a odvoláva sa, že je veľká a pohodlná, preto je lenivá a má všetko na háku. No ja sa o ňu bojím.

Chýba mi u nej taká ta detská radosť, spontánnosť. A hlavne taký ten veselý pohľad.

Mám sa obávať nejakej poruchy?

Ďakujem