Trojročný syn je na mňa naviazaný a jeho otec chce, aby chodil k nemu. Aký je Váš názor?

Dobrý deň,

synček bude mat v septembri tri roky. Je veľmi citlivý a vnímavý, od narodenia som s ním sama. Je na mňa naviazaný. V cudzom prostredí reaguje tak, že sa odo mňa ani nepohne. U detskej lekárky je stále na mne, pri cudzích ľuďoch sa hanbi.

Synček sa so svojim otcom stretával od narodenia sporadicky, vždy v mojej prítomnosti. Nikdy s nim nebol sám ani u neho doma, ani u nás doma, nakoľko to odmietol.

Otca pozná ako niekoho, s kým sa stretávame. Nevie, že je to jeho otec, nakoľko tradičný model rodiny nepozná. Teraz sme v súdnom konaní, chce synčeka na osem hodín vkuse u neho doma.

Už sme mali jedno pojednávanie. Myslím si, že nabudúce to odsúhlasia, nikto sa nad tým nepozastavoval. Mne ide len o jediné, aby to nebolo na synčeka žiadny negatívny dopad. V cudzom prostredí a tak dlho sám odo mňa nikdy nebol.

Argument je, že už bude chodiť do škôlky, čo mám sama obavy ako to zvládne, príde mi toho na neho naozaj veľa, aby sa to bralo, že už je veľký a musí to zvládnuť. Každé dieťa je predsa iné.

Ako to vnímate z vášho hľadiska?

Je takýto postup správny a vhodný pre dieťa?

Čo môžem v tomto smere urobiť ja?

Ďakujem