Dobrý deň,
mám otázku ohľadom výživného na dcéru. Podala som už aj na súd žiadosť a mám už vytýčené pojednávanie.
Ex priateľ sa vyjadril, že je nezamestnaný. Podľa mňa to spravil naschvál, aby poriadne nemusel platiť.
Je možné, že súd schváli najnižšie možné výživné?
Budem poberať od štátu náhradné výživné pokiaľ sa ex nezamestná?
Podotýkam, že bol živnostníkom a slušne zarábal.
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
slovenské zákony hovoria o minimálnom výživnom, ktoré v súčasnosti predstavuje 28,08 €. Toto je suma, ktorá nemôže byť nižšia bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
V rámci súdneho konania sa budú skúmať majetkové pomery a možnosti rodičov. Zákon o rodine pri výživnom myslí aj na možné obchádzanie zákona, tzn. ak napríklad ten kto má platiť výživné, dá v práci výpoveď v domnení, že ak nebude mať príjem, nebude musieť platiť výživné.
Zákon o rodine § 75: „Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu“.
V prípade, ak na súdnom konaní jedna strana bude žiadať vyššie výživné a druhá strana uvedie ako protiargument stratu zamestnania, súd bude skúmať dôvody straty zamestnania alebo iného zárobku. Taktiež môže byť na súde skúmané, či povinný rodič nezarába „na čierno“.
Z pozície mediátora (nestrannej a nezávislej osoby) píšem všeobecne tak, ako zákon obdobné situácie upravuje. Nie je z mojej pozícii účelné hodnotiť právnu situáciu jednej strany. V prípade potreby individuálneho posúdenia Vášho konkrétneho prípadu je vhodné obrátiť sa na Právnu poradňu Modrého koníka.
V rámci súdnych sporov ale treba pamätať na jednu podstatnú vec, čím Vám zároveň dám aj odpoveď na Vašu otázku. Nikto Vám negarantuje, ako súdy rozhodnú. Jedná vec je, aké práva dáva zákon, druhá vec je povinnosť dokázať uvádzané skutočnosti. V neposlednom rade ide aj o subjektívne zhodnotenie sporu sudcom/sudkyňou.
Súdne spory bývajú zradné nielen z dôvodu povinnosti uniesť dôkazné bremeno (ten kto niečo tvrdí, musí to aj dokázať), ale aj z dôvodu, že rodičia – strany sporu – si nie sú často vedomí svojich práv a povinností, a s vedomím „istej“ výhry v spore zhoršujú vzťahy a prehlbujú spor.
Práve v týchto situáciách a z uvedených dôvodov vždy odporúčame ešte pred podaním návrhu alebo aj počas súdneho konania, pokúsiť sa vyjasniť si s druhou stranou postoje a záujmy, a za prítomnosti tretej osoby – mediátora, sa pokúsiť dospieť k obojstranne akceptovateľnej dohode.
Takáto dohoda sa dáva schváliť súdom a má rovnakú právnu silu ako právoplatný rozsudok. Z teoretického hľadiska je aj výhodnejšia, keďže je prirodzenejšie dodržiavať niečo, s čím sme dobrovoľne súhlasili, ako autoritatívne rozhodnutie súdu.
Posledná poznámka k Vašej otázke o náhradnom výživnom. Náhradné výživné upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Podľa tohto zákona má právo na náhradné výživné dieťa, pokiaľ ho riadne neplatí ten, kto ho platiť má. Znamená to, že ak by povinný rodič mal súdom uloženú povinnosť platiť minimálne výživné 28,08 €, dieťa má nárok na náhradné výživné iba do tejto výšky. Nejde teda o kompenzáciu za malé výživné, ale o kompenzáciu za neuhradené výživné.
Prajem Vám pekný deň,
JUDr. Martin Biskupič
mediátor
Mediačná kancelária
Bajkalská 22, Bratislava
tel: +421 908 112 799
mail: mediator@martinbiskupic.sk
www.martinbiskupic.sk