Dobrý deň,
mám 3,5-mesačnú dcérku. Od zápalu, ktorý som prekonala v 4. týždni po pôrode, začala dcérka štrajkovať a vyžadovať, aby som pri dojčení skákala na fitlopte, chodila po byte. Iba tak sa nadojčila. Postupne začala odmietať jeden prsník, neskôr aj druhý. Toto všetko za bdelého stavu, v noci pila pekne 4 - 6x.
Pred 2 týždňami absolvovala nástrih obidvoch uzdičiek, ktoré boli tuhé. Dlho nebolo žiadne zlepšenie. Až posledné dni, keď som veľmi zintenzívnila kontakt koža na kožu a psychicky sa upokojila.
Je možné, aby som ju aj po takejto dobe naučila správne sa prisať?
Na začiatku som nemala pocit, že by s tým bol problém. Ako ju posledné dni často ponúkam a konečne vidím zlepšenie, tak mám také " doťahané" boľavé bradavky. Nástrih bol robený v Banskej Bystrici odborníkom na dojčenie. No i napriek tomu ústa nevie dostatočne otvoriť. A ak sa to aj podarí, tak po pár hltoch si to opäť upraví ako jej to vyhovuje.
Je možné, že po vyše 3-mesačnom štrajku (medzitým nemala cumlík a ani fľašku) budem ešte dojčiť bez problémov, bolesti a v sede?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
užili ste si svoje a nemáte to jednoduché. Možné je všetko, ale musíte tomu dať čas. Brať to ako to je. Vidíte zlepšenie a aj bábo si musí zvyknúť.
Skúsila by som saciu polohu. Pripravte sa, že sa bábätku nebude páčiť a bude štrajkovať. Je to však skvelá poloha na to, aby sa bábo naučilo dojčiť samo ako chce. Info nájdete na www.mamila.sk.
V noci pije dobre, je v polospánku a v noci spravidla mlieko vďaka vyššej hladine hormónov tečie veľmi dobre. Cez deň je veľa rušivých elementov a o mlieko treba trochu zabojovať. Niekedy pomôžu napr. dojčiace korálky, rozprávanie, časté striedanie pŕs...
Každopádne odporúčam dojčiť ako Vám vyhovuje. Teda posadiť sa a začať. Chodenie a hojdanie na lopte s rastúcou váhou bábätka bude čoskoro neúnosné. Zvyk je však železná košeľa a bábätká sa ťažko lúčia s tým, na čo si zvykli. Zároveň dbajte na správne prisatie. Naozaj veľmi pritlačte bábätko k prsníku (v sacej polohe je to prirodzené a ide to samo).
Prajem Vám pekný deň,
Radka Jakubová