Dobrý deň,
doma máme skoro 5 mesačného synčeka, ktorý je už z pôrodnice naučený na fľašku. Kontakt s bábätkom koža na kožu neprebehol, malý šiel cisárskym rezom a videla som ho až na druhý deň doobeda. Bol menší a bolo potrebné ho dokrmovať. Vtedy sme o cievkach a iných pomôckach nevedeli. Sestričky v nemocnici mi odporučili kúpiť klobúčiky, ale malý neťahal. Vždy zaspal a potom prišla fľaška ako jediná možnosť. Zo striekačky sa nevedel napiť.
Keď sme prišli z pôrodnice, tak zo začiatku slabo ťahal. Dojčenie trvalo aj hodinu, lebo zaspával na prsníku. Manžel vždy čakal s fľaškou a dokŕmili sme ho po každom dojčení.
Chceli sme zavolať laktačnú poradkyňu, avšak prišla korona. Izolovali sme sa s bábätkom od ľudí, kurzy a ani poradne u pediatra neboli. Pomoc niekoho z rodiny, čo by mal skúsenosti s dojčením taktiež nie.
Postupne sa to zhoršovalo a keď synček dostal cumlík s lepším prietokom, tak začal odmietať úplne. Teraz už sa len odtláča a kričí kým nedostane fľašku. Pred pár týždňami sa podarilo aspoň v noci, ale teraz už odmieta kedykoľvek.
Cievku sme tiež skúšali, aj to fungovalo. Ale prišla svokra na týždňovú návštevu a zas sa synček naučil na fľašku. Ja ani manžel sme dojčení neboli, preto rodina berie dojčenie skôr ako môj rozmar, niečo na čo nemám predispozície.
Manžel je tiež toho názoru, že mu stačí umelé mlieko. Manžel sa bál, že malému bude zima, tak sme kontakt koža na kožu neskúšali prvý mesiac. Nechcem malého potajomky nútiť na dojčenie keď odmieta a plače. Sama vidím, že je mliečka je málo. Brala som Senovku a Benedikt 3x3 kapsule denne, ale veľmi to nepomohlo. Pila som hroznovú šťavu, mrkvu, nealkoholické pivo.
Teraz fungujeme tak, že sa snažím odsávať posledné kvapky mlieka, každé 3-4 hodiny. V noci raz za 5 - 6 hodín, dokopy sa mi však podarí len okolo 120 - 170 mililitrov za 24 hodín.
Začalo to byť pre mňa veľmi namáhavé a únavné. Dokola večné odsávanie, keď dieťa zaspí, alebo keď je hore venovanie sa mu a zároveň odsávanie, umývanie a sterilizovanie fľašiek po každom použití. Cez deň si dá malý aj každú hodinku po menších množstvách.
Je ešte šanca nabehnúť na dojčenie s odstaveným dieťaťom?
Je možné aspoň zvýšiť tvorbu mlieka, aby dostával viac?
Alebo je zbytočné už v 5. mesiacoch odsávať mlieko?
Manžel by to najradšej ukončil, ale ja sa snažím ako sa dá zotrvať.
Ďakujem
Dobrý deň,
Vaša otázka a opis celej situácie je veľmi typická a plná zažitých mýtov a stereotypov, s ktorými sa mnoho mamičiek stretáva. Čo je však úplná istota, tak to sú predispozície na dojčenie. Tie určite MÁTE!
Ste žena, zdravá mamička, ktorá odsáva mlieko a máte bábätko, ktoré sa doteraz aspoň občas dojčilo. Keby sme nemali predispozície, ako ľudstvo by sme tu už neboli. Schopnosť dojčiť nie je dedičná, ide skôr o naučený názor či predpoklad - mne to nešlo, tebe to nepôjde tiež.
Ďalšie, čo treba ujasniť je kontakt koža na kožu. Mamička si bábätko dokáže ohriať lepšie ako inkubátor a bábätku je u mamičky najlepšie. Všade inde je to horšie.
Bábätko potrebuje cítiť mamičku, jej kožu, vôňu, dych, tlkot srdca. Potom sa všetko rozvíja tak, ako má, ako u bábätka, tak u mamičky. Všetko ostatné - prístroje, deky, cumlíky, fľaštičky - je náhrada mamičky.
Teraz ste v situácii, kedy sa bábätko už naučilo piť z fľaštičky. Je to to, čo je pre neho prirodzené a jasne to preferuje. Nemôžem povedať, že zmena nie je možná, ale treba si uvedomiť, že bude ťažká. Beriete bábätko to, na čo je zvyknuté a ponúkate veľkú zmenu, iný spôsob sania, iný tok mlieka. To sa pravdepodobne nezaobíde bez protestov.
Existuje jediný spôsob, ako sa rozkojiť a tým je kontakt, dojčenie, kontakt a kontakt. Spoločné spanie, nosenie v šatke, ak sa bábätko prisaje, dojčenie a prípadný dokrm cievkou. Môže to znamenať aj veľmi časté dojčenia.
Obávam sa, že ak nemáte podporu manžela ani rodiny, bude to pre Vás veľmi, veľmi náročné a môže to spôsobiť narušenie vzťahov v rámci rodiny. Bohužiaľ.
Tým Vás nechcem odrádzať a máte môj obdiv, že stále bojujete, ale vychádzam zo skúsenosti.
Ohľadom odsávania - každá kvapka dobrá, avšak rovnako dôležitá je Vaša spokojnosť a pohoda. Pokiaľ Vás odsávania stresuje, je potrebné zvážiť, či za to stojí.
Skúste si s manželom sadnúť, oznámiť mu svoje pocity, názory a želania. Skúste si všetko zrovnať sama v sebe a potom sa rozhodnite. Tak, aby ste boli všetci čo najviac spokojní.
Moc držím palce.
Prajem Vám pekný deň,
Radka Jakubová