Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom mojej štvormesačnej dcérky. Od 2,5 mesiaca si mlieko odsávam a podávam jej ho z fľašky. Je to oveľa zložitejšie, ale chcem pre ňu to najlepšie. Pokiaľ mám mlieko, tak jej ho dám.
Začala som s tým, z dôvodu dlho pretrvávajúceho štrajku, ktorý nastal okolo 6 týždňa. Mala som u seba 4 laktačné poradkyne, ktoré skontrolovali prisatie a všetky 4 potvrdili, že bolo ukážkové.
Dve tvrdili, že mám veľa mlieka a rýchly tok, dve opak. Veľmi som si priala kojiť. Dcérka strašne plakala, až sa zajakávala. Bola ochotná nejesť aj niekoľko hodín.
Na návštevu sme nemohli ísť, ani nikto k nám, lebo keď sa blížil čas kŕmenia, len som si dala dole tričko a už bol plač. V nosiči sa jej nepáči, koža na kožu tiež nie. Spoločný spánok rovnako nie (odskúšané, lepšie spi, keď je sama v postieľke).
Viem, že sa k dojčeniu asi už nevrátim, keďže 2 mesiace papá z fľašky (aj keď používam také, čo nenarúšajú sací reflex).
Ako naučím dcérku, aby bola viac prítulná?
Keď ju aj na rukách nosím, tak hneď chce ísť dole.
Môže to byt aj tým, že je naučená spinkať sama, papa z fľašky a chyba nám kontakt?
Inak je zlatá a usmievavá.
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
ďakujem Vám za tento dotaz. Otázky sa tu často opakujú, ale táto je veľmi odlišná a špecifická. Ukazuje aj odlišnú stránku materstva a kojenia.
Najprv treba povedať, že je skvelé, čo robíte. Verím, že ste robila maximum preto, aby ste dojčila.
Situácia, keď bábätko dojčenie odmieta patrí k najťažším, ktoré mamičky zažívajú a treba povedať, že vina nie je na ich strane. Proste niekedy je potrebné povedať, že nevieme, prečo sa tak deje, robíme maximum - ako mamičky, tak laktačná poradkyňa a napriek tomu sa dojčenie zlyhá.
Dojčenie je cesta, je to druh vzťahu, druh kontaktu, je to jedna z foriem vyjadrenia materstva, ale nie je jediná.
Bábätkám do hlavy nevidíme, každé je iné, každé je jedinečné. Netušíme, čo cítia, čo vnímajú, čo zažili pri pôrode, čím sú ovplyvnené. Snažíme sa im poskytnúť to, čo si myslíme, že potrebujú a podľa ich reakcie hľadáme ďalšie a ďalšie cesty. Dojčenie je vzájomná chvíľa súznenie, splynutie, také to "my dve - teraz a tu."
Sú deti, ktoré by sa najradšej stále správali a mamičky už sú nešťastné z toho, že nevydržia ani chvíľku samé. Vy máte druhý pol - bábätko kontaktné nie je. Ako sama píšete, veľmi jasne dáva najavo, čo sa jej páči a čo nie. Čo chce a ako je spokojná. To je dobre. Hľadajte iné formy kontaktu a vzájomnej súhry, spoločné hry, riekanky, blbosti, spievanie, hľadenia si navzájom do očí. Čo napríklad masáž bábätka, spoločné kúpanie pod.
O materstve máme každá určitú predstavu. Mamičky často hovoria, že vedeli, že to bude náročné, ale netušili, že budú musieť byť s bábätkom naozaj non stop, že nebudú mať ani chvíľku pre seba.
U vás je to naopak a Vašou úlohou je prijať tento typ materstva. Učiť sa zžívať so svojou dcérkou, vnímať, čo potrebuje, a kedy a a ako je spokojná. Trebárs chvíľky túlenia ešte prídu až bude ten jej správny čas.
Moc držím palce.
Prajem Vám pekný deň,
Radka Jakubová