Dobrý deň,
po prvom pôrode som bola stále s dcérkou. Bola nosená, prikladaná nonstop. Mliečko sa však nevytváralo, preto som dojčila tri mesiace s cievkou. Najviac som odstriekala 2 ml v čase, keď malo byť mlieka na dojčenie najviac. Laktačná poradkyňa mi nasadila bylinky, brala som aj Costi. Dojčenie sa vôbec nerozbehlo.
Druhého syna som porodila doma a situácia sa zopakovala. Bonding bol neustály. Nosený bol koža na kožu. Jeho som s cievkou "dojčila" štyri mesiace. No mlieko zas žiadne. Bola som z toho zničená, pretože som si veľmi priala dojčiť svoje deti. Pri oboch deťoch som bola pod dohľadom veľmi skúsenej laktačnej poradkyne.
Momentálne čakám tretie dieťa.
Má zmysel trápiť sa s cievkou a neustálym prikladaním?
Nemám rovno prejsť na fľašu?
Tieto pseudokojené deti ten prechod z prsníka na fľašu veľmi zle znášajú. Preto nechcem trápiť seba a ani dieťa.
Existujú aj ženy, ktoré jednoducho dojčiť nemôžu, lebo nemajú mlieko?
Mám PCOS.
Môže to byť príčina nízkej tvorby mlieka?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
toto je otázka pre veštkyňu. Z toho čo popisujete ste robili všetko úplne skvele. Je úžasné, že máte podporu v dobrej LP a môžete s ňou konzultovať problémy priebežne. Je veľmi ťažké odhadnúť, v čom spočívajú Vaše problémy.
V týchto situáciách hovorím, že niekedy to je medzi nebom a zemou. Je celkom možné, že u tretieho dieťaťa pôjde všetko inak a budete bez problémov dojčiť. Alebo nie a bude sa situácia opakovať.
V týchto situáciách odporúčam sa správať pragmaticky. Robíte maximum, všetko už poznáte, ste skvelá mama.
S cievkou nemá cenu trápiť sa - ak ju beriete ako trápenie. Poznám veľa mamičiek, ktoré ju jednoducho buď občas, alebo aj pravidelne používajú. Je to súčasť dojčenia a užívajú si možnosť prisatia bábätka a toho, že aspoň niečo vypije priamo na prsníku. Pokiaľ ju však vnímate ako trápenie, je to iná otázka.
Rozhodnutie, či dojčiť, dokrmovať cievkou či kŕmiť fliaš vždy bude vo finále len na Vás. Trúfnem si povedať, že vždy bude správne. Len vy poznáte svoje pocity, svoje možnosti. Mamičkám radím, aby sa rozhodli a urobili si to s bábätkom tak, aby to bolo "žiteľné". Aby na tú dobu spomínali ako na náročné, ale krásne obdobie, aby si užívali chvíle šťastia (a je jedno, či s cievkou alebo fliaš). Ide o prijatie samého seba s tým, čo zvládam, čo viem, čo cítim, aj so všetkými chybami, handicapmi, trápeniami. Máme ich každá a každá inak.
Rada by som Vám vyjadrila obdiv a poklonu a poďakovala Vám za to, čo ste doteraz pre svoje deti urobila. Mamičky málokedy počujú slová chvály, sme vnímané ako samozrejmosť, automatický servis.
Ste úžasná a verím, že aj tretíkrát budete skvelá mama či už budete alebo nebudete dojčiť.
Prajem Vám pekný deň,
Radka Jakubová