Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať na spôsob ukončenie dojčenia 2-ročnej dcérky. Začalo mi to už prerastať cez hlavu, nakoľko je to čím ďalej u nej častejšie. Už ma obmedzuje doslova pri bežných činnostiach - narp. pri príprave raňajok. Keď si na chvíľku sadnem, už je na mne zavesená. Pri prezeraní knižiek vydrž len zopár minút a dožaduje sa dojčenia.
Už som to začala obmedzovať - keď pôjdem spinkať, keď sa napapáš…. Ale nedarí sa mi to. Dcéra má prekrikuje a vrieska. Je to doslova príšerné. Nenechá si fakt dohovoriť a ani vysvetliť. Chyba mi také to klasické maznanie sa, túlenie. Bez toho, aby vo mne videla len chodiaci prsník. Začína mi to byť aj nepríjemné, manžel je už tiež dosť proti tomu.
Je pre dieťa traumatizujúce aj razantné ukončenie dojčenia napr. strávením pár dní s manželom mimo domu?
Bývame v bytovke a nerada by som bola, aby museli susedia tak dlho počúvať vreskot a plač. Predsa len to všetko počuť. Keby som mala čakať do samodstavu bolo by to s dcérou ešte na strašne dlho. To by som už fakt psychicky neustála, nakoľko je temperamentná povaha a kompromis u nej zjavne nefunguje.
Ako ukončiť dojčenie?
Ďakujem
Dobrý deň,
ukončenie dojčenie tu riešime relatívne často, skúste si prečítať predošlé odpovede.
Je krásne, že ste dojčili takto dlho a pre dieťa robíte maximum. Ja odporúčam po prvom roku veku, či vo chvíli, keď dieťa už dostáva cca 5 chodov príkrmov denne a prijíma aj iné tekutiny, začať dojčeniu dávať určité pravidlá. Nepodmieňovať v zmysle, nadojčím ťa, keď.... Ale stanoviť - napr. dojčíme len doma, dojčíme po vzájomnom odsúhlasení.
Môžete skúsiť odďaľovať dojčenie napr. s pomocou presýpacích hodín (najprv je dobré mať nejaké s krátkym časovým úsekom) a dojčiť za chvíľku (až sa presypú hodiny). Samozrejme je dobré dať najavo svoj pocit – teraz sa mi dojčiť nechce a odísť. A robiť niečo iné.
Keď takto začnete postupne, dieťa sa to ľahko naučí. Je otázka, ako to pôjde teraz, keď si Vaše batoľa už veľmi hlasno vie povedať, čo chce. Mamičky majú často problém odmietnuť dojčenie, hoci odmietnuť poskytnutie iných vecí dieťaťu im problém nerobí. Je to skôr problém pre nich - nechcem dať dieťaťu samú seba, lásku, nehu. Skúste o tom porozmýšľať, aj vy máte právo nechcieť a naopak naučíte dieťa rešpektovať svoje priania a pocity.
Čo sa týka náhleho ukončenia dojčenia, je to jeden zo spôsobov. O miere traumatizácie nemožno hovoriť. Nepoznám žiadnu štúdiu, ktorá toto nejako postihuje a samozrejme každé dieťa je iné.
Prajem Vám pekný deň,
Radka Jakubová