Po zistení tehotenstva neprežívam radosť. Ako si môžem pomôcť?

Dobrý deň,

vážim si, že sa na nás s dôverou obraciate.

Píšete, že ste práve zistili, že ste tehotná a aj keď ste to možno trochu chceli, neprežívate radosť. Prepadli Vás obavy, stres a úzkosti, či bude všetko v poriadku. Tiež máte obavu z odlúčenia od trojročnej dcérky. Píšete, že na toto ste predtým nemysleli a neverili ste, že tehotenstvo vyjde hneď.

Na začiatok je dôležité povedať, že každý máme nejakú povahu, predispozíciu, prežívame rôznym spôsobom situácie v živote. Niekto je viac flegmatický, iný zas má sklon byť úzkostlivejším a citlivejšie prežíva rôzne zmeny. Skúste si zodpovedať na otázku, či je pre Vás momentálna úzkosť niečo nové, s čím ste sa predtým nikdy nestretli, alebo ste už niekedy podobné úzkosti zažili. Ak áno, čo Vám vtedy pomohlo? Zaiste dôvodom nebolo tehotenstvo. Úzkosť si hľadá cestičky, ako sa prejaviť a vždy si nájde „živnú pôdu“. Mohla to byť teda iná situácia. Možno je pre Vás táto skúsenosť s úzkosťou nová a prekvapila Vás.

Keď si prečítate ešte raz svoje obavy, možno v nich nájdete niečo spoločné:

• či bude všetko v poriadku,
• či nebudem musieť ležať v nemocnici,
• tak či tak by som ju musela kvôli pôrodu opustiť možno na týždeň aj viac,
• že už sa nebudem môcť dcérke naplno venovať.

Spoločný znak je, že sa ešte nič z toho nestalo. Zaťažuje Vás niečo, čo nie je reálne a ani sa nemusí stať. Neviete, čo bude a nevie to nikto z nás. Nemáme svoj život vo svojich rukách na 100%. V živote prichádzajú rôzne situácie, ktoré riešime priebežne, keď sa dejú. Keď je problém reálny, vtedy každý z nás svoje možnosti a potenciál naštartuje a snaží sa problém vyriešiť. Skúste sa k tomu postaviť presne tak - riešiť problém, keď príde a nepredbiehať udalosti.

Hovorí sa, že každý deň má dosť svojho trápenia a je to naozaj tak. Mali by sme sa zamerať na konkrétny deň a snažiť sa prežiť ho čo najlepšie ako vieme. Zdroje na to, aby sme to zvládli má každý iné. Aké sú tie Vaše? Vzťahy s blízkymi? Príroda? Práca? Koníčky? Alebo niečo iné? Skúste si nájsť svoje spôsoby ako naplniť každý deň niečím zmysluplným, čo odvedie Vašu pozornosť aspoň trochu od obáv.

Rada by som sa vyjadrila aj k naviazanosti na dcérku, o ktorej píšete. Trojročné dieťa je stále malé dieťa, ale má v sebe už aj istú dávku zrelosti a potenciál byť na nejaký čas od rodiča odlúčené. Nepoznám bližšie povahu Vašej dcérky, ani ako zvláda odlúčenie ona od Vás, pretože píšete o sebe- ...“to by som absolútne psychicky nezvládla.“ Otázka môže byť položená inak. Zvládla by podobné odlúčenie ona od Vás? Možno áno. Možno je to naozaj o Vašom nastavení pútať si ju k sebe. Neviem to odhadnúť, keďže ide o jednorazovú mailovú komunikáciu. Má okolo seba ďalších ľudí, ktorí sa o ňu zvládnu postarať a ktorých má rada? Jej otec, starí rodičia a pod. Do MŠ asi nechodí, keďže hovoríte maximálne o dvojhodinovom odlúčení od seba. Je možnosť ju do MŠ prihlásiť? Ideálne ešte pred príchodom súrodenca, aby si stihla zvyknúť na nové zmeny v živote postupne a nie naraz. Aj to je ďalšia z možností.
Po narodení druhého dieťatka to bude iné. Bude si vyžadovať Vašu starostlivosť, energiu a čas, ale tým svojej staršej dcérke nijako neubližujete. Súrodenec vie veľmi obohatiť, priniesť nové podnety, novú lásku, nie je to votrelec do Vašej rodiny, ale niekto, kto ju obohatí. Je to rovnako Vaše dieťa ako staršia dcérka. Skúste sa na to pozrieť aj týmto pohľadom a verím, že nájdete spokojnosť.

Prajem Vám veľa sily a postupne aj radosť z príchodu nového člena do Vašej rodiny.
S pozdravom, Zuzana