Neviem sa zmieriť s tým, že to bude ďalší chalan. Prečo mám také nešťastie práve ja?

Dobrý deň,

v našej poradni sa venujeme neplánovane tehotným ženám, Vaša otázka je trochu mimo nášho zamerania, preto Vám odpoviem skôr všeobecnejšie. Myslím si, že skôr by Vám mohol poradiť terapeut, pretože otázka prijatia/neprijatia pohlavia dieťatka je skôr o hľadaní toho, čo je v pozadí tohto neprijatia.

Píšete, že už v prvom tehotenstve ste od začiatku rátali s dievčatkom. Chceli ste „mať parťáčku, naučiť ju to, čo viete, mať svoju najlepšiu priateľku.“ V prvom rade by som chcela upriamiť Vašu pozornosť na to, že rodič a dieťa sú v inom vzťahu ako dvaja priatelia. Vždy ide aj o autoritu rodiča a podriadenosť dieťaťa, nie o rovnocenný vzťah. Myslím to teraz v tom najlepšom slova zmysle.

Rodič je vždy „o krok vpredu“, pripravuje dieťa do života a sprevádza ho. Možno by sa to dalo prirovnať archetypu múdreho starca z mytológie. Keď teda vyjadrujete svoju túžbu mať parťáčku, najlepšiu priateľku - to nie je úplne podstata vzťahu dieťa - matka. Preto som aj na úvod napísala, že by ste možno mohli hľadať odpovede na svoje prežívanie skôr v terapii. Pýtať sa sama seba: Prečo tak veľmi uprednostňujete mať dcéru, že v porovnaní s tým mať dvoch synov pokladáte za nešťastie? Čo vo Vašom živote mohlo viesť k tejto silnej túžbe?Natoľko silnej, že zo situácie nevidíte východisko a pýtate sa: „Prečo mám také nešťastie práve ja?“

Od začiatku prvého tehotenstva ste prežívali intenzívnu túžbu po dcére, ktorá sa nenaplnila. Naopak, túžba ešte zosilnela, keďže Váš synček je veľmi náročný. Prvotná túžba po dcére sa zvýraznila po skúsenosti s náročným synčekom a vy ste sa ešte viac utvrdili v tom, že chlapca nechcete. Tu vzniká priestor na ďalšie otázky - keby bol syn spolupracujúci, prítulný, kontaktný, myslíte si, že by ste dokázali lepšie prijať aj druhého synčeka, ktorého čakáte?

Človek sa formuje aj na základe skúseností, ktoré prežil. Vaša skúsenosť s náročným synom vo Vás vzbudzuje obavy aj do budúcna, ako to bude vyzerať s dvomi synmi. Na tomto mieste by som Vás chcela povzbudiť, že každé dieťa je iné a druhý syn môže mať úplne inú povahu ako prvý. Bojíte sa, že druhého chlapca nezvládnete, ale zatiaľ to neriešte. Dieťatko ešte nie je na svete a Vaše obavy sa nemusia naplniť. Nakoniec sa to môže vyvinúť úplne inak. Ak by ste predsa len prežívali celú situáciu intenzívne náročne, budete hľadať potom možnosti, teraz to ešte nie je aktuálne. O pár mesiacov môže starší synček viac dozrieť a druhý nemusí byť náročný, aj to je možný scenár.

Zároveň ste postavená pred výzvu prijať prvého syna a naučiť sa pracovať s jeho povahou. Na to by mohlo pomôcť napríklad výchovné poradenstvo.

Rodičovstvo je náročná úloha, ktorá nás formuje, pričom každá formácia je krásna aj bolestivá zároveň. Rodič je v pozícii, kde sa od neho vyžaduje prijať to, čo dostal - prijať dieťa také aké je. Nie sme v pozícii, že si ako rodičia môžeme „produkt“ vyberať. Nejde o kúpu kvalitného tovaru, ale o prijatie daru od života aj s jeho nedokonalosťami. Samozrejme, niekedy je to proces, nie automatická záležitosť. Rovnako ste sa aj vy ocitli v situácii, kedy pôjde o proces prijatia - postupné okresávanie Vašich predstáv a prijímanie toho, čo Vám život/príroda/Boh/vesmír nadelili.

Ukončenie tehotenstva kvôli pohlaviu dieťatka by bolo veľmi radikálnym riešením. Vychádzajte zo svojej reality a tá je taká, že máte doma chlapca a čakáte druhého. S touto realitou sa naučte pracovať, pretože sa uväznite v nenaplnených túžbach a predstavách a budete frustrovaná.

Pocity, ktoré sprevádzajú okolnosti nášho života bývajú rôzne. Môžu mať veľmi pestrú škálu. Na začiatku je potrebné ich akceptovať. Nemôžete sa teraz prinútiť cítiť sa inak, lebo cítite sklamanie, smútok, frustráciu. Avšak, toto nie je konečná na Vašej ceste.Je potrebné naučiť sa pocity spracovať tak, aby ste neboli ich obeťou a nejakým spôsobom sa k situácii postaviť. Bude to vyžadovať trpezlivosť, prehodnotenie predstáv o vlastnom živote a usporiadanie priorít. Môže to trvať rôzne dlho a môže to stáť veľa síl. Verím ale, že vlastné dieťa a jeho šťastie sú toho hodné.

Prajem Vám veľa zmierenia a pokoja v tejto situácii.
S pozdravom, Zuzana