Ako sa zbaviť výčitiek a smútku z toho, že som podstúpila interrupciu?

Dobrý deň,

zmierenie sa s potratom je proces, ktorý väčšinou trvá dlhší čas. Je to totiž zmierenie s rozhodnutím o živote vlastného dieťaťa. Je to jedno z najzávažnejších životných rozhodnutí vôbec.

Keďže máte veľmi čerstvo po interrupcii, tak nasledujúce obdobie bude zrejme časom rekapitulácie, kde budete uvažovať o dôvodoch, ktoré Vás viedli k rozhodnutiu o ukončení tehotenstva a budete zhodnocovať toto rozhodnutie.

Píšete, že pre potrat ste sa rozhodli kvôli tomu, že máte doma 11-ročnú nerozprávajúcu dcérku autistku a 13-ročnú, ktorá sa nemôže vyspať, lebo chorá sestra neustále plače. Tehotenstvu s tretím dieťatkom ste sa najprv potešili, ale potom Vás zaplavil strach a obavy, či sa toto dieťatko narodí zdravé a ako to všetko zvládnete.

Nepíšete o otcovi svojho nenarodeného dieťaťa. Nepíšete o tom, že aký bol jeho postoj k celej situácii, ako Vám pomáha/nepomáha s deťmi a aký mal celkovo vplyv na Vaše rozhodnutie. Boli ďalšie osoby vo Vašom okolí, ktoré mali na toto rozhodnutie vplyv, alebo to bolo Vaše slobodné a dobrovoľné rozhodnutie?

V živote robíme rôzne rozhodnutia. Niektoré s odstupom času hodnotíme ako správne, pri iných nás prepadne neistota a niektoré vyhodnotíme ako nesprávne a najradšej by sme vrátili čas späť.

Faktom však je, že čas plynie ďalej a my sa musíme so svojimi rozhodnutiami vysporiadať a pokračovať na svojej ceste životom. Je uzdravujúce uvedomiť si, že naša ľudská hodnota je ďaleko vyššia ako naše rozhodnutia. Máme totiž tendenciu dávať si znamienko „rovná sa“ medzi svoje JA a svoje rozhodnutie.

Vy a Vaše rozhodnutie ísť na potrat však nie je to isté. Svoje rozhodnutie časom nejako zhodnotíte, nezabudnite však na to, že rozhodovať sa môžeme stále nanovo. Stále nanovo môžeme nasmerovať a budovať svoj život.

Veľmi dôležitý krok v celom procese je prijatie svojej úlohy ako matky, svojho tehotenstva. Prijatie dieťaťa, ktoré hoci bolo súčasťou Vášho života len krátko, ale bolo. Toto je pre Vás najschodnejšia cesta. Skúsenosti z poradne, kde sa venujeme ženám po prekonanej interrupcii ukazujú, že „zabudnúť“ na toto tehotenstvo sa nedá. Život pokračuje s tým, že tehotenstvo a dieťa sú už súčasťou Vášho životného príbehu. Matkám, ktoré prišli takto o dieťa veľmi pomáha aspoň symbolická rozlúčka s ním. Teraz je obdobie spomienky na zosnulých a vo veľa mestách na Slovensku sú pamätníky nenarodeným deťom, kde rodičia môžu zapáliť sviečku ako spomienku na svoje dieťa a v tichu na neho myslieť.

Keďže momentálne pociťujete nevýslovnú bolesť, potrebujete teraz nachádzať zdroje, ktoré Vám prinesú pokoj a zmierenie. Strata dieťaťa sa nedá s ničím porovnať, ale prežili ste niekedy vo svojom živote inú stratu? Alebo podobnú bolesť? Čo bolo vtedy pre Vás zdrojom útechy? Čo vám pomáhalo kráčať ďalej? Čo môže byť teraz tá záchranná sieť, ktorá Vás zachytí? Skúste si zodpovedať tieto otázky. Potrat je rana na duši, ale postupom času sa z rany môže stať jazva, ktorá nebolí tak ako čerstvá rana.

Niektorí ľudia idú vo svojom živote ešte ďalej za horizont a udalosti, ktoré boli pre nich ťažké a problematické premenia na čosi plodné a uzdravujúce. Napríklad: Žena, ktorá prišla o dieťa založila hospic pre umierajúce deti; mladý muž bez rúk a nôh chodí medzi mladých po celom svete a motivuje ich k produktívnemu životu; ľudia, ktorí sa dostali z rôznych závislostí robia osvetu o prevencii, atď.

Prajem Vám, aby ste postupne prišli k zmiereniu a znova prežívali pokoj.